Bratislava 20. júla (TASR) - V dejinách slovenskej literárnej vedy máme tri opusy dejín slovenskej literatúry od individuálnych, osobnostných autorov. Sú to Jaroslav Vlček, Štefan Krčméry a Stanislav Šmatlák. Do takto vymedzeného radu však môžeme zaradiť aj dielo Jozefa Miloslava Hurbana Slovensko a jeho život literárny. Štúdia vyšla na tri pokračovania v Hurbanových Slovenských pohľadoch v rokoch 1846, 1847 a 1851. Je to esejisticky poňatá literárnohistorická štúdia s výraznými memoárovými prvkami. Hurbanov prístup k téme, dodržiavanie chronológie v uvádzaní literárno-kultúrnych faktov, ako aj úsilie siahnuť až na samý začiatok našej literárnej kultúry, dáva štúdii taký charakter, že ju môžeme považovať akoby za prológ ku všetkým budúcim vydaniam dejín slovenskej literatúry, a to rovnako kolektívnym či osobnostným.

Záver Hurbanovej štúdie Slovensko a jeho život literárny má už memoárovo-úvahový charakter, pretože on sám bol hnacím motorom literárnych úsilí svojich vrstovníkov a zúčastnil sa prakticky na všetkom „literárnom dianí slovenskom“ vo svojej dobe. V tomto zmysle mu do popredia vystupuje osobnosť Ľudovíta Štúra, s ktorým bol celoživotný priateľ a s ktorým spoločne prešli „cestu života tŕnistú“.

Presvedčivým spôsobom a s mladistvým zaujatím opísal najmä dianie na pôde Spoločnosti pri Ústave reči a literatúry česko-slovanskej na bratislavskom lýceu a postavenie Ľudovíta Šúra v nej opísal takto: „Sám Kollár hovoril, napitý kalichom nezdarného horlenia, že nič nebude zo Slovákov, že je to samá žobrač, černilid a luza, zúfal nad zemianstvom, zúfal nad katolíckym kňazstvom a ľud mu bol bez sily. Ale mládež nie tak! Keď neišlo dielo pod pochopmi, aké vyvinula zo svojich štúdií v Ústave, pod pochopmi čechovanstva, vidiac i tak, že oproti zúriacim vetrom maďarizmu nepostačuje plášť českej reči, majúcej dosť na svojom vlastnom trápení, odskočila rázne od udlapčenej, ale úzkej cestičky a metla sa na široký úhor, bujný ako národ sám, stokráskami i tŕním porastený a jala sa hrmieť do národa jeho vlastným hromohlasom. Štúr, táto radosť a toto kochanie mládeže, vyslovil, na čom sa uzniesli najlepší chlapci v národe! On, vedomec najslávnejšími jazykospytmi vychovaný, oddal sa do diela a uviedol do sústavy dobre premyslenej otcovskú reč Slovákov. A už kým pracoval na svojom diele Náuka reči slovenskej, sypali sa knižky a knihy v slovenčine, vychodili básne, almanachy, časopisy, noviny!“

Hurbanovo dielo Slovensko a jeho život literárny knižne po prvý raz vyšlo v roku 1972 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave. Dielo edične pripravil, doslov, poznámky a vysvetlivky napísal Rudolf Chmel.