Bratislava 29. júla (TASR) - Cikkerova hudba dokáže inšpirovať poslucháča k spontánnemu nadšeniu. Uvádza vo svojom zamyslení husľový virtuóz Peter Michalica pri príležitosti 115. výročia narodenia slovenského skladateľa Jána Cikkera. „Pridanou hodnotou majstrovej hudby je aj niečo, o čom skladateľ nemohol tušiť. Jeho hudba už inšpirovala celý rad džezmenov k reinkarnácii jeho skladieb do džezovej sféry,“ píše profesor Michalica, predseda správnej rady Nadácie Jána Cikkera.

Významný slovenský skladateľ sa narodil v Banskej Bystrici 29. júla 1911, štúdiá absolvoval v Prahe. „Tým, že sa Cikker dostal na majstrovskej škole do triedy Vítězslava Nováka, stal sa aj akýmsi kompozičným vnukom Antonína Dvořáka, ktorého odchovancom Novák bol,“ vysvetľuje Michalica.

Pripomína, že vznikom Československa získala Praha ešte viac svetovosti a začiatkom 30. rokov prežívala kultúrne zlaté obdobie. „Preto zaradenie skladby mladého Slováka do koncertného cyklu už vtedy svetoznámej Českej filharmónie bolo až šokujúcim komplimentom. A ďalším boli slová jeho pražského profesora po roku štúdia, že už ho nemá viac čomu naučiť,“ približuje životnú cestu skladateľa, ktorý s pražským diplomom odchádza do Viedne, kde sa zdokonaľuje v dirigovaní, v rakúskej metropole potom nielen nasáva atmosféru ďalšej hudobnej veľmoci, ale aj intenzívne študuje v archívoch a knižniciach. „Vyzbrojený mimoriadnym kvantom vedomostí sa vracia na Slovensko, aby výrazne umocnil základy vznikajúcej domácej hudobnej moderny.“

Michalica poukazuje tiež na to, že Cikkerovo vlastenectvo a zmysel pre spravodlivosť sa neprejavovali len v jeho hudbe. Pri vzniku SNP sa v rodnej Bystrici zapojil do povstania, a to nielen svojím Povstaleckým pochodom. „Po potlačení povstania sa udial prvý zo zázrakov Cikkerovho života: len tak si možno vysvetliť fakt, že namiesto cesty do koncentráku bol po troch dňoch prepustený z bratislavského väzenia. Tým druhým bolo o niekoľko rokov neskôr vyliečenie z vtedy smrteľnej Bürgerovej nemoci. Lekári v kúpeľoch Sliač si to tiež ináč nedokázali vysvetliť,“ podotýka Michalica.

Podčiarkuje Cikkerovu medzinárodnosť rozhľadu, ktorá sa prejavovala v celom jeho kompozičnom živote a za čias hlbokej totalitu mu priniesla aj nemálo problémov. Skladateľ vo svojich početných operách preberal v libretách aj literárne zdroje západných autorov, čo iritovalo nielen komunistických funkcionárov, ale aj jeho kompozičných kolegov. „Samozrejme, že v Dickensovej Vianočnej kolede či Shakespearovom Coriolanovi nemohol spracovávať slovenské ľudové piesne, ale musel prispôsobiť kompozičný jazyk libretu. To sa vtedy na Slovensku nenosilo. Preto nikoho asi neprekvapilo, že opera Mr. Scrooge nesmela byť na Slovensku odpremiérovaná,“ spomína Michalica s tým, že práve táto Cikkerova trúfalosť mu neskôr dala oveľa širšie spektrum medzinárodného dosahu jeho tvorby.

„To, že sa podarilo zakázaného Scroogea premiérovať v nemeckom Kasseli, a naviac pod taktovkou geniálneho Christopha von Dohnányi možno považovať za kultúrne dvíhanie železnej opony. Neskôr už ‚omilostený‘ nestraník Ján Cikker absolvuje rituál domácich vyznamenaní a titulov. No na rozdiel od jeho slovenských kolegov žne úrodu ocenení aj vo svete,“ zamýšľa sa Michalica. Spomína napríklad Cenu UNESCO za hudbu, ktorú Ján Cikker dostal spolu s Leonardom Bernsteinom, Svjatoslavom Richterom či Nadiou Boulanger, alebo Herderovu cenu, udeľovanú Viedenskou univerzitou. „Vďaka jej finančnej zložke si manželia Cikkerovci mohli dovoliť kúpiť rodinný dom vo Fialkovom údolí,“ dodáva Michalica. Genius loci sa z cikkerovskej rezidencie nestratil. Dnes je sídlom Múzea Jána Cikkera, skladateľa opery Vzkriesenie, ale aj folklórnej skladby Dupák, ktorú SĽUK uviedol doma i v zahraničí s veľkým úspechom.