Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. február 2026Meniny má Frederik a Frederika
< sekcia Kultúra

Ján Štrasser, básnik, prekladateľ, textár a publicista má 80 rokov

Na snímke laureát Ceny Dominika Tatarku za rok 2016 Ján Štrasser za knihu "František Mikloško - Rozhovory o dobe a ľuďoch" 14. marca 2017 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann

Textársky sa podieľal na muzikáloch Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Košice/Bratislava 25. februára (TASR) – Knižne debutoval Ján Štrasser v roku 1968 básnickou zbierkou Odriekanie. Pozornosť neskôr upútal tiež ako textár piesní, z ktorých sa mnohé stali hitmi. Textársky sa podieľal na muzikáloch Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V stredu 25. februára bude mať popredný prekladateľ, textár, publicista a básnik 80 rokov.

Patrí k významným prekladateľom ruskej literatúry a nemeckej poézie. Vydal viac ako 20 knižných rozhovorov so slovenskými osobnosťami z rôznych oblastí spoločenského života. Známe sú aj jeho politicko-satirické texty k pesničkám z televízneho kabaretu Milana Markoviča.

Ján Štrasser sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na Strednej priemyselnej škole, maturoval v roku 1964. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval slovenčinu a ruštinu, pôsobil v rokoch 1969 - 1971 ako redaktor v literárnom časopise Mladá tvorba, v ktorom kriticky glosoval literárnu tvorbu svojich súčasníkov.

Základnú vojenskú službu absolvoval rokoch 1971 - 1972 vo Vojenskom umeleckom súbore, a po jej skončení pôsobil v rokoch 1972 - 1977 ako dramaturg Poetickej scény. V roku 1977 sa vrátil do Vojenského umeleckého súboru, kde bol dramaturgom a neskôr túto pozíciu zastával v divadle Štúdio S.

Na snímke laureáti Ceny Dominika Tatarku za rok 2016 vľavo Alexander Balogh za knihu "Ján Langoš - Strážca pamäti" a vpravo Ján Štrasser za knihu "František Mikloško - Rozhovory o dobe a ľuďoch" 14. marca 2017 v Bratislave.
Foto: TASR/Martin Baumann


Redaktorom Slovenských pohľadov sa stal v roku 1987 a šéfredaktorom tohto literárneho časopisu bol v rokoch 1990 - 1993. Po odchode zo Slovenských pohľadov pôsobil v slobodnom povolaní a od roku 1997 bol aj zástupcom šéfredaktora v týždenníku Domino fórum.

V roku 1968 knižne debutoval básnickou zbierkou Odriekanie, za ktorú dostal Cenu Ivana Kraska. Po debute sa na 12 rokov aj z politických - normalizačných dôvodov knižne odmlčal. Autorsky sa presunul do oblasti písania piesňových textov.

Štrasserova spolupráca s hudobníkmi sa začala vďaka Ivanovi Kramárovi, ktorý zhudobnil niekoľko jeho básní. V roku 1969 získali spoločne za skladbu Don Quijote prvú cenu na festivale populárnej hudby Zlatá ruža v Detve. Pieseň sa uchytila aj v rozhlase, vyšla na platni a Štrassera ako textára oslovili ďalší hudobníci.

Úspech zaznamenal na Bratislavskej lýre v roku 1970, keď pieseň To všetko bolo včera sesterského dua Marthy a Teny Elefteriadu obsadila druhé miesto. Autorom textu bol Štrasser a hudbu skomponoval Bohumil Trnečka. Medzi hity s jeho textami sa zaradili skladby Miroslava Žbirku Zažni, Prvá či Tlaková níž Richarda Müllera a Banketu.

Na snímke zľava hudobník Pavol Hammel, textár a skladateľ Kamil Peteraj, básnik Ján Štrasser, režisér Patrik Vyskočil a herci David Hartl a Ján Slezák počas tlačovej konferencie Divadla Nová scéna k premiére naštudovania slovenského muzikálu Cyrano z predmestia 14. mája 2019 v Bratislave.
Foto: TASR Jakub Kotian


Textársky sa však podieľal aj na dnes už legendárnych muzikáloch Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú. Na obidvoch spolupracoval s libretistkou a spisovateľkou Altou Vášovou. V Cyranovi, ktorý mal premiéru v októbri 1977 na bratislavskej Novej scéne, si texty podelil s Kamilom Peterajom a hudbu skomponovali Marián Varga a Pavol Hammel. Jeho samostatné texty z televízneho muzikálu Neberte nám princeznú (1981) zhudobnil zasa Dežo Ursiny.

Druhú básnickú zbierku Podmet vydal až v roku 1980. O rok neskôr sa prezentoval básnickou knihou Denne. V reflektovaní každodenných problémov moderného človeka s nádychom jemného humoru a irónie, pokračoval aj v zbierkach Priamy prenos (1986), Práca na ceste (1989), Myš dobrej nádeje (1992), Očné pozadie (1999), Staré železo (2007), Hahaiku (2009) či Až (2015).

Je tiež autor publicisticko-esejistických kníh Dvojhlavá karta (1999)a Kráľ je polonahý (2004), alebo publikácie literárno-kritických textov Čítal som...(2015).

S jeho menom sa spája obľúbený televízny kabaret Večer Milana Markoviča. Texty piesní pre satiricko-politický kabaret písal v rokoch 1993 – 2004, pričom ich vytvoril viac ako 300.

Od polovice 60. rokov sa venoval aj prekladu a medzi prvých autorov, ktorých preložil, patril ruský básnik Velimir Chlebnikov. Za preklady diel Alexandra Puškina (Eugen Onegin), Vladimira Sorokina (Telúrsko), Ľudmily Ulickej (Zelený stan), alebo Michaila Bulgakova (Majster a Margaréta) dostal Cenu Jána Hollého.

Spolu s germanistom a literárnym vedcom Petrom Zajacom prekladá poéziu a drámu nemeckých autorov. Cenou Jána Hollého ocenili výber z poézie Karla Krausa Posledné dni ľudstva (1987) a Cenu Zory Jesenskej dostala aj ich antológia nemeckého básnického expresionizmu Krik a ticho storočia (1999). Spoločne so Zajacom preložil aj poéziu nemeckého básnika Paula Celana, ktorá knižne vyšla v roku 2022 pod názvom Z tmy do tmy.

Na snímke laureáti Ceny Dominika Tatarku za rok 2016 vľavo Alexander Balogh za knihu "Ján Langoš - Strážca pamäti" a vpravo Ján Štrasser za knihu "František Mikloško - Rozhovory o dobe a ľuďoch" 14. marca 2017 v Bratislave.
Foto: TASR/Martin Baumann


Medzi čitateľskou verejnosťou rezonujú tiež jeho knižné rozhovory, ktorých vydal viac ako 20. Knižne „vyspovedal“ Milana Lasicu (Lenže ja som iba komik..., 2005), Mariána Labudu (Herec je vždy na očiach, 2007), Tomáša Janovica (Humor Ho!, 2007), Kamila Peteraja (Aby to fungovalo, 2008), Ladislava Chudíka (Žijem nadstavený čas, 2009), Stana Dančiaka (Stano „Alf“ Dančiak, 2011), Petra Lipu (Džez náš každodenný daj nám dnes, 2013) alebo Emíliu Vášáryovú (Pr(a)vá dáma, 2014).

Cenu Dominika Tatarku za rok 2016 si odniesla jeho kniha František Mikloško – Rozhovory o dobe a ľuďoch. V roku v 2020 vydal knižný rozhovor so psychiatrom Jozefom Haštom – Slovo blázon nepoužívam. Zatiaľ jeho posledným respondentom bol politológ a politický analytik Grigorij Mesežnikov. Ich knižný rozhovor vyšiel v roku 2024 pod názvom Bol som na zozname vraha zo Zámockej.