Quantcast
< sekcia Kultúra

Ján Vasilko - Vo vnútri plochy

Foto: Danubiana Meulensteen Art Museum

Nová výstava Jána Vasilka v múzeu Danubiana

Bratislava 6. decembra (TASR/OTS) - Ján Vasilko (1979, Humenné) študoval na Fakulte Umení Košice 1999-2005 v Ateliéri súčasného obrazu, prof. R. Sikora. V roku 2005 sa stal laureátom ceny O. Čepana, v roku 2008 a 2012 ocenenie 2. miesto vo VÚB Maľba roka a v roku 2009 cena Strabag Artaward International vo Viedni. Zúčastnil sa viacerých domácich a zahraničných prezentácií v Anglicku, Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Izraeli, Ukrajine, Rakúsku, Taliansku, Česku, Poľsku a Maďarsku. Vystavoval v známych galériách a inštitúciách ako Strabag Kunstforum Wien, Národní galerie- Veltržní Palác Praha, Topičův Salon, Mestská Knihovna GHMP, Richard Adam Gallery Brno, Slovenská Národná Galéria, Východoslovenská Galéria Košice, Nedbalka, Kunsthalle atď. Je zastúpený v mnohých domácich a zahraničných zbierkach ako Strabag Kunstforum Wien, SNG Bratislava, VSG Košice, Siemens ArtLab Wien, Nadácia Mladá Maľba, R. Runták Collection, Sbírka Richard Adam. Od roku 2021 žije a tvorí v Bratislave.



V umeleckom programe Jána Vasilka dlhodobo rezonuje záujem o geometrický jazyk. Kombinuje a pretvára vizualitu, obklopujúcu moderného človeka: stroje, spotrebiče, súčiastky, architektúru či dizajn. Komplexná, ale presne vyznačená mechanika civilizovaného života sa odráža v repetícii prvkov a sériovosti námetu, čistote a presnosti tvarov podobnej technickým nákresom. V tomto poli rozohráva absurdné drámy, v ktorých sa miešajú protichodné emócie, ostrovtip i kritika. Východiská strojovej estetiky tvoria podhubie jeho smerovania k abstrakcii. Jedným z nich je línia ako primárny maliarsky vyjadrovací prostriedok. Dlhé rovné obrysy potrebné pre vytvorenie rôznych industriálnych motívov je nutné rysovať na viackrát. Línia sa tak na chvíľu objavuje samostatne, oprostená od účelu. Vasilko ju nevníma efemérne ako pohybový záznam, ale ako pevné prvky, akési stavebné kamene, ktoré ukladá a zároveň tvorí. Oproti mechanickému prenášaniu skice na plátno, kedy sa gro tvorivej činnosti odohráva počas kreácie námetu, pritom emancipuje samotný proces maľby.

Hoci narába „len“ s rovnými čiarami, ich rôzna dĺžka, farebnosť, smerovanie a vzájomný kontrast či pomlky medzi nimi sú autonómnym záznamom aktuálneho rozpoloženia, svojou intuíciou blízkou hudobnému komponovaniu. Dáva vznikať štruktúram v kombinácii horizontálnych i vertikálnych línií, ktoré miestami kontrastne ohraničuje v akejsi ozvene industriálnej matrice, či textúram prúžkov, ktorých usporiadanie a vzťahy generujú výraz maľby. Nie sú pokusom o prepis či šifrovanie reality, abecedou, kódom ani technickým zápisom. Dôraz kladie na akt tvorby, ktorý sa stáva záznamom procesu, jedinečnej kombinácie slobodného rozhodnutia ťahu a statusu quo na plátne. Práve ten rozhoduje o konečnom výsledku. Nie je vopred vytýčený, ale zjavuje sa z neho.

Kurátorka: Jana Babušiaková