Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Janka Gabčová-Kamasová spolu s ďalšími patrila k silnej zakladajúcej opernej generácii, ktorá začala spievať po slovensky. Dovtedy znel na scéne SND len český jazyk.
Autor TASR
Bytča/Bratislava 14. mája (TASR) – Operná speváčka a pedagogička Janka Gabčová-Kamasová sa narodila 14. mája pred 110 rokmi.
Jedna z prvých sólistiek Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave disponovala nádherne sfarbeným altom. Bola prvou interpretkou slovenských skladieb - hlavne zbierky Nox et solitudo za sprievodu Eugena Suchoňa. Ako prvá spievala v slovenčine aj Beethovenovu IX. symfóniu. V službách SND zotrvala viac ako 30 rokov.
Janka Gabčová sa narodila 14. mája 1907 v Bytči. Na základe otcovho rozhodnutia študovala na súkromnej obchodnej škole v Brne (dnes Česko). Tu po prvý raz videla operu. Jej ambície a láska k spevu sa prejavili na strednej škole, spievala v chrámovom zbore. Jej talent si všimol profesor Ján Strelec, ktorý ju pozval na skúšky do Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Študovala na speváckom oddelení. Počas celého štúdia bola úradníčkou na riaditeľstve pôšt.
Prvý raz stála na doskách SND v roku 1929 na absolventskom predstavení. Dovtedy účinkovala väčšinou na koncertoch v slovenských mestách, vo Viedni (dnes Rakúsko) a v Budapešti (dnes Maďarsko). Spievala s Eugenom Suchoňom, ktorý ju sprevádzal na klavíri. Spolu s Jankom Blahom, Štefanom Hozom, Helenou Bartošovou, Margitou Česányiovou, Ditou Gabajovou a ďalšími patrila k silnej zakladajúcej opernej generácii, ktorá začala spievať po slovensky. Dovtedy znel na scéne SND len český jazyk.
Debutovala v roku 1929 postavou Verony v opere V studni. Medzi jej prvé výrazné operné postavy patrila Ježibaba v Dvořákovej Rusalke a Carmen v rovnomennej Bizetovej opere. Kostolníčka v Janáčkovej Jej pastorkyni bola jej najmilšou postavou. Mohla sa v nej naplno vyžiť spevácky aj herecky.
Janka Gabčová-Kamasová pôsobila dve desaťročia aj ako pedagogička na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Medzi jej žiakov patrili Božidara Turzonovová, Kamila Magálová, Marián Slovák, Emília a Magda Vášáryové a ďalší. V roku 1968 získala titul zaslúžilá umelkyňa.
Umelecká kariéra Janky Gabčovej-Kamasovej však bola sprevádzaná mnohými životnými ťažkosťami. Prežila dve svetové vojny, počas druhej svetovej vojny spievala aj zraneným vojakom. Nečakane jej zomrela dcéra Daniela, potom manžel a prišli zdravotné problémy.
Do dôchodku odišla vo veku 56 rokov, spievala však aj ďalej, v divadle, na koncertoch, v rozhlase, až do svojej sedemdesiatky. Posledné roky prežila v penzióne pre dôchodcov v Bratislave.
Janka Gabčová-Kamasová zomrela vo veku 92 rokov 26. apríla 1999 v Bratislave.
O speváčke bol v roku 1998 natočený aj dokumentárny televízny film s názvom Janka Gabčová-Kamasová. Prvá slovenská altistka v ňom spomína na začiatky v SND, na doskách ktorého vytvorila množstvo nezabudnuteľných postáv a na stretnutia s hudobnými skladateľmi.
Jedna z prvých sólistiek Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave disponovala nádherne sfarbeným altom. Bola prvou interpretkou slovenských skladieb - hlavne zbierky Nox et solitudo za sprievodu Eugena Suchoňa. Ako prvá spievala v slovenčine aj Beethovenovu IX. symfóniu. V službách SND zotrvala viac ako 30 rokov.
Janka Gabčová sa narodila 14. mája 1907 v Bytči. Na základe otcovho rozhodnutia študovala na súkromnej obchodnej škole v Brne (dnes Česko). Tu po prvý raz videla operu. Jej ambície a láska k spevu sa prejavili na strednej škole, spievala v chrámovom zbore. Jej talent si všimol profesor Ján Strelec, ktorý ju pozval na skúšky do Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Študovala na speváckom oddelení. Počas celého štúdia bola úradníčkou na riaditeľstve pôšt.
Prvý raz stála na doskách SND v roku 1929 na absolventskom predstavení. Dovtedy účinkovala väčšinou na koncertoch v slovenských mestách, vo Viedni (dnes Rakúsko) a v Budapešti (dnes Maďarsko). Spievala s Eugenom Suchoňom, ktorý ju sprevádzal na klavíri. Spolu s Jankom Blahom, Štefanom Hozom, Helenou Bartošovou, Margitou Česányiovou, Ditou Gabajovou a ďalšími patrila k silnej zakladajúcej opernej generácii, ktorá začala spievať po slovensky. Dovtedy znel na scéne SND len český jazyk.
Debutovala v roku 1929 postavou Verony v opere V studni. Medzi jej prvé výrazné operné postavy patrila Ježibaba v Dvořákovej Rusalke a Carmen v rovnomennej Bizetovej opere. Kostolníčka v Janáčkovej Jej pastorkyni bola jej najmilšou postavou. Mohla sa v nej naplno vyžiť spevácky aj herecky.
Janka Gabčová-Kamasová pôsobila dve desaťročia aj ako pedagogička na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Medzi jej žiakov patrili Božidara Turzonovová, Kamila Magálová, Marián Slovák, Emília a Magda Vášáryové a ďalší. V roku 1968 získala titul zaslúžilá umelkyňa.
Umelecká kariéra Janky Gabčovej-Kamasovej však bola sprevádzaná mnohými životnými ťažkosťami. Prežila dve svetové vojny, počas druhej svetovej vojny spievala aj zraneným vojakom. Nečakane jej zomrela dcéra Daniela, potom manžel a prišli zdravotné problémy.
Do dôchodku odišla vo veku 56 rokov, spievala však aj ďalej, v divadle, na koncertoch, v rozhlase, až do svojej sedemdesiatky. Posledné roky prežila v penzióne pre dôchodcov v Bratislave.
Janka Gabčová-Kamasová zomrela vo veku 92 rokov 26. apríla 1999 v Bratislave.
O speváčke bol v roku 1998 natočený aj dokumentárny televízny film s názvom Janka Gabčová-Kamasová. Prvá slovenská altistka v ňom spomína na začiatky v SND, na doskách ktorého vytvorila množstvo nezabudnuteľných postáv a na stretnutia s hudobnými skladateľmi.
