Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Takmer celý svoj tvorivý život sa venuje slovenským a stredoeurópskym dejinám 19. a 20. storočia. Veľkolepým dielom sú jeho Dejiny Slovenska (1998).
Autor TASR
Humenné/Bratislava 3. januára (TASR) - Slovenský historik a spisovateľ, nevlastný brat bývalého prezidenta Slovenskej republiky (SR) Michala Kováča, bývalý člen predsedníctva Slovenskej akadémie vied (SAV) PhDr. Dušan Kováč, DrSc. sa dnes dožíva 75 rokov.
Takmer celý svoj tvorivý život sa venuje slovenským a stredoeurópskym dejinám 19. a 20. storočia. Veľkolepým dielom sú jeho Dejiny Slovenska (1998), okrem toho napísal množstvo historických štúdií, niekoľko odborných publikácií a tiež knihy pre deti a mládež. Je korešpondujúcim členom britskej Kráľovskej historickej spoločnosti (The Royal Historical Society) v Londýne a členom Collegium Carolinum v nemeckom Mníchove.
Dušan Kováč sa narodil 3. januára 1942 v Humennom v úradníckej rodine. Po absolvovaní štúdia histórie a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave v roku 1964 pôsobil ako stredoškolský profesor v Partizánskom (1965–1966) a v Bratislave (1966–1968). V rokoch 1968–1981 pracoval v Ústave dejín európskych socialistických krajín SAV.
Jeho ďalším pôsobiskom sa stal Historický ústav SAV, kde bol vedeckým pracovníkom a neskôr riaditeľom (1990-1998). V predsedníctve SAV potom pôsobil ako vedecký sekretár (1998-2005) a v ďalšom období ako podpredseda pre spoločenské vedy. Absolvoval študijné pobyty v Spojených štátoch amerických (1991), v Spojenom kráľovstve (1994) a dvakrát v Rakúsku (1992 a 1996).
Literárne činný je Dušan Kováč už od stredoškolských štúdií, keď prispieval do študentského časopisu Cesta mladých. Neskôr publikoval poéziu i prózu v literárnych časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady a v iných. Knižne debutoval zbierkou tematicky i tvarovo rôznorodých poviedok a čŕt Prevteľovania (1971), v ktorej nadviazal na tradície lyrizovanej prózy.
Pokusom o tvarový experiment bola básnická zbierka Zväčšeniny (1973). V spolupráci s Jánom Gazdíkom vydal knižku Kolejáci (1990) o slovenských študentoch v pražskej "Štefánikovej koleji". Pre deti napísal cyklus poviedok Tajomstvá (1978), v ktorých umelecky presvedčivo stvárnil vážne aj veselé príhody chlapca z predmestia a na ich pozadí vzájomné vzťahy súčasných detí. Nasledovali prózy Prvý deň prázdnin (1981) a Deväť studničiek (1984) určené mladším čitateľom.
Kováčovu mnohostrannosť dokazuje aj jeho rozhlasová hra Studňa (1980), zasadená do športového prostredia zo života dospievajúcej mládeže. Pre televíziu napísal napríklad hry Chlapské leto (1975), Yetiho stopy (1976), S vetrom vo vlasoch (1979) alebo Brat kúzelníkovho brata (1982). Vo svojich faktografických a odborných prácach sa zameral na medzinárodné mocensko-politické sily, ovplyvňujúce v 19. a 20. storočí vývoj v stredoeurópskom regióne, vrátane Slovenska. Dušan Kováč je autorom hodnotných diel Slovensko v Rakúsko-Uhorsku (1995), Bratislava 1939 – 1945 (2006), Sondy do slovenských dejín v dlhom 19. storočí (2013) či Spoločnosť na Slovensku v dlhom 19. storočí (2015).
Uznávaný historik je členom Maďarskej a Rakúskej akadémie vied. Predsedal Slovenskému národnému komitétu historikov a bol členom Vedeckého kolégia SAV pre kultúrno-historické vedy. Za svoju prácu bol ocenený Pribinovým krížom II. triedy (2003). V roku 2004 získal Dušan Kováč prestížne rakúske ocenenie Herderovu cenu, ktorá sa udeľuje za podporu kultúrnych vzťahov s krajinami východnej Európy a ako ocenenie najvýznamnejších príspevkov z týchto krajín k európskej kultúre.
Takmer celý svoj tvorivý život sa venuje slovenským a stredoeurópskym dejinám 19. a 20. storočia. Veľkolepým dielom sú jeho Dejiny Slovenska (1998), okrem toho napísal množstvo historických štúdií, niekoľko odborných publikácií a tiež knihy pre deti a mládež. Je korešpondujúcim členom britskej Kráľovskej historickej spoločnosti (The Royal Historical Society) v Londýne a členom Collegium Carolinum v nemeckom Mníchove.
Dušan Kováč sa narodil 3. januára 1942 v Humennom v úradníckej rodine. Po absolvovaní štúdia histórie a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave v roku 1964 pôsobil ako stredoškolský profesor v Partizánskom (1965–1966) a v Bratislave (1966–1968). V rokoch 1968–1981 pracoval v Ústave dejín európskych socialistických krajín SAV.
Jeho ďalším pôsobiskom sa stal Historický ústav SAV, kde bol vedeckým pracovníkom a neskôr riaditeľom (1990-1998). V predsedníctve SAV potom pôsobil ako vedecký sekretár (1998-2005) a v ďalšom období ako podpredseda pre spoločenské vedy. Absolvoval študijné pobyty v Spojených štátoch amerických (1991), v Spojenom kráľovstve (1994) a dvakrát v Rakúsku (1992 a 1996).
Literárne činný je Dušan Kováč už od stredoškolských štúdií, keď prispieval do študentského časopisu Cesta mladých. Neskôr publikoval poéziu i prózu v literárnych časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady a v iných. Knižne debutoval zbierkou tematicky i tvarovo rôznorodých poviedok a čŕt Prevteľovania (1971), v ktorej nadviazal na tradície lyrizovanej prózy.
Pokusom o tvarový experiment bola básnická zbierka Zväčšeniny (1973). V spolupráci s Jánom Gazdíkom vydal knižku Kolejáci (1990) o slovenských študentoch v pražskej "Štefánikovej koleji". Pre deti napísal cyklus poviedok Tajomstvá (1978), v ktorých umelecky presvedčivo stvárnil vážne aj veselé príhody chlapca z predmestia a na ich pozadí vzájomné vzťahy súčasných detí. Nasledovali prózy Prvý deň prázdnin (1981) a Deväť studničiek (1984) určené mladším čitateľom.
Kováčovu mnohostrannosť dokazuje aj jeho rozhlasová hra Studňa (1980), zasadená do športového prostredia zo života dospievajúcej mládeže. Pre televíziu napísal napríklad hry Chlapské leto (1975), Yetiho stopy (1976), S vetrom vo vlasoch (1979) alebo Brat kúzelníkovho brata (1982). Vo svojich faktografických a odborných prácach sa zameral na medzinárodné mocensko-politické sily, ovplyvňujúce v 19. a 20. storočí vývoj v stredoeurópskom regióne, vrátane Slovenska. Dušan Kováč je autorom hodnotných diel Slovensko v Rakúsko-Uhorsku (1995), Bratislava 1939 – 1945 (2006), Sondy do slovenských dejín v dlhom 19. storočí (2013) či Spoločnosť na Slovensku v dlhom 19. storočí (2015).
Uznávaný historik je členom Maďarskej a Rakúskej akadémie vied. Predsedal Slovenskému národnému komitétu historikov a bol členom Vedeckého kolégia SAV pre kultúrno-historické vedy. Za svoju prácu bol ocenený Pribinovým krížom II. triedy (2003). V roku 2004 získal Dušan Kováč prestížne rakúske ocenenie Herderovu cenu, ktorá sa udeľuje za podporu kultúrnych vzťahov s krajinami východnej Európy a ako ocenenie najvýznamnejších príspevkov z týchto krajín k európskej kultúre.
