Bratislava 19. mája (TASR) - Vstupným materiálom najnovšieho dvojčísla (19-20) Literárneho týždenníka je fejtónovo poňatý úvodník Jozefa Čertíka (Ne)povinné čítanie. Reaguje v ňom na ešte stále neuzavretú kauzu okolo súčasného zoznamu povinného čítania pre školy, ktoré odporučil Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Zároveň upozornil aj na evidentnú nevhodnosť, až zvrátenosť textov, ktoré sa podsúvajú deťom v šlabikároch už v prvých ročníkoch základnej školy. Úvodník je obrazovo komentovaný karikatúrou Ľubomíra Kotrhu.

Prvá strana uvádza (s pokračovaním vo vnútri čísla) komentár predsedu Spolku slovenských spisovateľov Miroslava Bielika Kádrovanie a nevraživosť medzi spisovateľov nepatria, v ktorom odmieta kritické články na adresu SSS v súvislosti s pripravovaným Kongresom slovenských spisovateľov koncom septembra v Trenčianskych Tepliciach pri príležitosti 80. výročia Kongresu v tomto meste v roku 1936. Zdôrazňuje, že to bolo prvé inštitucionálne vystúpenie intelektuálov v Európe proti dvíhajúcej sa vlne fašizmu a dodnes je najdemokratickejšou tradíciou slovenského národa z obdobia prvej Česko-Slovenskej republiky. A to je aj prioritná idea nadchádzajúceho kongresu. Súčasná situácia v Európe je totiž modelovo veľmi blízka, skoro až totožná so situáciou v druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia. Slovenskí spisovatelia preto chcú proti týmto tendenciám pozdvihnúť svoj hlas na oficiálnej úrovni a s medzinárodnou účasťou. Kongres chce byť demokratickým príspevkom slovenských spisovateľov aj k nadchádzajúcemu predsedníctvu Slovenskej republiky v Európskej únii.

Polemickou reakciou na nepochopenie zámerov kongresu je aj glosa šéfredaktora Literárneho týždenníka Nenávistné šplechnutia z pera šéfredaktora Pavla Dinku. Tému dopĺňa 2. časť štúdie literárneho historika Michala Eliáša o príprave, priebehu a ohlase trenčiansko-teplického Kongresu slovenských spisovateľov v roku 1936. Štúdia má názov Jednotne v zápase za mier, proti fašizmu.

Reportážny článok o súčasnom účinkovaní združenia Malokarpatská vínna cesta a o jeho ďalších plánoch, pri príležitosti 20. výročia existencie združenia, napísal František Mach, jeho prvý predseda a zakladateľ.
Autorom zahranično-politického komentára Rusofóbia, NATO a USA je František Škvrnda, vysokoškolský prednášateľ na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Komentátorský charakter na vnútropolitickú tému má úvaha Antona Blahu Vyšší princíp.

Celostránkovú historizujúcu esej k 120. výročiu korunovácie posledného ruského cára Mikuláša II., prezývaného aj Krvavý, pod názvom Osudy cárskej rodiny a korunovačných klenotov, napísal Pavol Dinka. Historizujúcou štúdiou esejistického charakteru je aj stať Miroslava Demka o slovenskom pôvode slávneho klaviristu a hudobného skladateľa z 19. storočia Franca Liszta. Na konkrétnom pramennom materiáli v nej dokazuje, že Liszt nepoužíval meno ´Ferenc´, čo je aj hlavný titulok článku.

Najnovšiu inscenáciu činoherného súboru SND Fanny a Alexander, ktorá vznikla na základe podnetu rovnomenného filmu švédskeho režiséra Ingmara Bergmana, recenzuje Milan Polák. Nie recenziu, ale širšiu úvahu nad uvedením tanečného muzikálu Mačky na bratislavskej Novej scéne napísala Terézia Ursínyová.

Nad knihou nemeckého manažéra a ekonóma Thila Sarrazina Vytúžené myslenie... - prečo politika tak často zlyháva? sa zamyslel spisovateľ Anton Hykisch. Je to kniha, ktorá varuje európske národy pred smrteľným nebezpečenstvom súčasnej migračnej krízy. V pokračovaní súčasnej podoby bude znamenať zánik európskej civilizácie. Autor Anton Hykisch komentuje aj ohlasy na túto knihu v samotnom Nemecku i občiansky pohyb, ktorý utečenecká vlna vyvolala a nepriamo upozorňuje na nedostatočnú informovanosť o tomto pohybe v našich médiách.

O jednostrannosti a politickej výberovosti českých médií k posledným závažným udalostiam v ich vlasti je aj úvaha Vladimíra Blahu Rada bratom Čechom.

Okrúhle 120. výročie narodenia Jozefa Cígera Hronského redakcia pripomenula publikovaním jeho doteraz neznámej eseje Krásne Slovensko, ktorá sa zachovala v Literárnom archíve Matice slovenskej. Redakčný editor tohto článku Štefan Cifra na záver krátkeho komentára napísal: „Keďže ide o vyznanie odokrývajúce unikátne krásy Slovenska, jeho prírody a najmä historických kultúrnych pamiatok a ľudových tradícií, ktoré sú výsledkom jedinečnej všestrannej tvorivosti slovenského ľudu, uverejňujeme ho pri príležitosti 120. výročia narodenia spisovateľa.“

Z publicistických žánrov treba ešte zaznamenať rozhovor so spisovateľom a literárnym historikom i kritikom Tomášom Winklerom S pravdou v dlani, ktorý pripravila Soňa Bajzíková.

Lyrický žáner prezentujú ukážky z tvorby mladého slovenského básnika Tomáša Kviča a ukážky z tvorby súčasnej rakúskej poetky Petry Ganglbauerovej (1958) v preklade Mily Haugovej. Próza je zastúpená ukážkou humoresky z pripravovanej knihy Petra Valu Šialené historky. K aktuálnym literárnovedným materiálom patrí 1. časť štúdie literárnej historičky Evy Fordinálovej Odklínanie Kotlína a slovenský Mojžiš, ktorú napísala k 100. výročiu úmrtia barda našej literárnej kultúry a národného dejateľa Svetozára Hurbana Vajanského.

Celostránkový charakter má aj predstavenie nominovaných autorov a ich najnovších kníh na Ceny Spolku slovenských spisovateľov za rok 2015. V tentoraz skrátenej recenznej rubrike dominuje recenzia Jána Čomaja na knihu Ladislava Švihrana Kto nám vládol.

Spoločenská rubrika prináša, okrem informácií zo života SSS a jeho odbočiek, nekrológ za hercom Karolom Machatom i biografický profil popredného humoristu Jozefa Bilyho pri príležitosti jeho sedemdesiatky.