Bratislava 13. októbra (TASR) - Martin Ťapák bol tanečník a choreograf, režisérsky sa vyznamenal predovšetkým filmovým dielom Pacho, hybský zbojník. Predtým sa ako herec predstavil v klasikách ako Vlčie diery, Dáždnik svätého Petra či Kapitán Dabač. V utorok 13. októbra uplynie 100 rokov od narodenia popredného slovenského umelca.

V roku 2002 mu udelili Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa a v roku 2007 sa stal laureátom štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy za zásluhy rozvoj kultúry.

Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskom Lieseku do rodiny mlynára. Mal šesť súrodencov. Absolvoval konzervatórium, v roku 1956 dokončil štúdium réžie a choreografie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V rokoch 1945-1950 bol hercom a asistentom réžie Slovenského národného divadla. V rokoch 1950–1958 pôsobil ako choreograf a režisér SĽUK-u a tri roky pôsobil v Prahe ako režisér multimediálneho divadla Laterna magika.



Od roku 1961 bol režisérom štúdia hraných filmov v Bratislave a riaditeľom Slovenského filmu. V televízii začal nakrúcať samostatne, vytváral krátke, folklórne ladené filmy. V centre jeho pozornosti stáli ľudové tradície. Režíroval viacero divácky úspešných filmov ako Dobrého vám večera (1962), Balada o Vojtovej Maríne (1964), Tanečné miniatúry (1965), Kubo (1965), Živý bič (1966), Rok na dedine (1967), Malka (1968), Drevený chlieb (1969), Rysavá jalovica (1970), Nevesta hôľ (1971), Zajtra bude neskoro (1972), Putovanie do San Jaga (1973.

Foto: TASR - Peter Šimočník

V roku 1975 natočil dnes už legendárnu komédiu Pacho, hybský zbojník, divácky jeden z najúspešnejších filmových príbehov. Pacho nie je historická postava, je len modelm možného a vysnívaného zbojníka, ktorý okrem toho, že bohatým berie a chudobným dáva, neznáša krivdy a feudálny útlak a to aj bez "jánošíkovskej" charizmy. Častejšie ako svaly používa rozum, je prešibaný a vie si poradiť v každej situácii. Ťapák napísal scenár spolu s Petrom Jarošom, husbu zložil renomovaný filmový skladateľ Svetozár Stračina a v snímke si zahrala plejáda špičkových hercov na čele s Jozefom Krónerom.

Do povedomia verejnosti sa Ťapák zapísal aj ako režisér televíznych seriálov Chválenkári (1969), Sváko Ragan (1976) a Ako divé husi (2000). Režíroval tiež ďalšie komédie, drámy a rozprávky Krutá ľúbosť (1978), Mišo (1979), Hodiny (1980), Plavčík a Vratko (1981), Popolvár najväčší na svete (1982), Zrelá mladosť (1983), Návrat Jána Petru (1984), Dies irae (1984), Skleníková Venuša (1985), Kohút nezaspieva (1986), Neďaleko do neba (1987) alebo Montiho čardáš (1989).

Foto: TASR - Vladimír Benko

Ako herec sa predstavil v snímkach Vlčie diery (1948), Katka (1949), Priehrada (1950), Akcia B (1951), Rodná zem (1953), Červený mak (1955), Dáždnik svätého Petra (1958), Kapitán Dabač (1959), Prežil som svoju smrť (1960), Jánošík (1963), Ikarie XB 1 (1963), Kronika (1974) či Deň, ktorý neumrie (1974).

Uznávaný filmový tvorca a choreograf zomrel 1. februára 2015 v Bratislave vo veku 88 rokov. Bol otcom známeho herca Mareka Ťapáka (1960), ktorý ako režisér v roku 2017 odprezentoval o ňom dokumentárny portrét Martin Ťapák. Pre TASR vtedy povedal: "Môj otec bol veľmi temperamentný človek. Bol možno svojrázny, bol prudký, ale veľmi citlivý, veľmi úprimný a každému povedal do očí, čo si myslí, čo niekedy vyvolávalo aj nevôľu. Bol konzistentný, to znamená, že nemal úlety, že doma hovoril jedno a v robote druhé. Keď niečomu veril, išiel do toho na 100 percent. "Bol komplexná osobnosť, nemal dôvod niečo prikrášľovať a zakrývať, ukázal som aj tieto veci."

Foto: TASR - Blažej Palkovič

Pri príležitosti storočnice od narodenia Martina Ťapáka vydáva Slovenská pošta známku z emisného radu Osobnosti. Výtvarný dizajn známky navrhol akademický maliar Peter Augustovič. Známka má rozmery 40 × 30 milimetrov a nominálnu hodnotu €3.20.