Bratislava 9. decembra (TASR) - Monumentálny film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), nakrúteného podľa rovnomenného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nebelovou cenou za literatúru, premietne v sobotu 13. decembra bratislavské kino Lumiére. Ako informuje Slovenský filmový ústav (SFÚ), takmer osemhodinový film uvedú v digitálne reštaurovanej verzii o 11.00 h s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu.

Film Satanské tango sa odohráva v upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. „Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie,“ približuje SFÚ.

„Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o nich čo i len tušili,“ hovorí estetik a filmový teoretik Peter Michalovič, Tarrovo Satanské tango považuje za jeden z najzaujímavejších filmov dejín svetovej kinematografie.

Jeho štruktúra vychádza z predlohy, rozprávanie je rozčlenené do dvanástich kapitol, čo podľa slov režiséra zodpovedá krokom tanga v smere šesť krokov dopredu a šesť dozadu. „Tarr vo filme rozvíja svoj typický štýl, ktorý charakterizujú dlhé statické zábery, pomalé tempo, čiernobiela obrazová poetika. Jeho filozofická reflexia o osude, úpadku a manipulácii je označovaná ako majstrovské dielo, ktoré skúma hranice trpezlivosti diváka a zároveň ho odmeňuje kontemplatívnym zážitkom,“ vysvetľuje SFÚ.

Pripomína, že Tarrovo dielo vzniklo podľa rovnomenného debutového románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, ktorý vyšiel v Maďarsku v roku 1985. Režisér ho chcel v rovnakom roku nakrútiť, ale žiadne filmové štúdio nemalo odvahu sa ho produkčne ujať. K realizácii filmu sa Tarr dostal až v roku 1991 a dokončil ho o tri roky neskôr.

Film mal premiéru na Maďarskom filmovom festivale v Budapešti v januári 1994, uviedli ho aj na festivaloch v Berlíne, New Yorku, Amsterdame a Toronte. Dlhá stopáž snímky neumožňovala zaradiť ju do kinodistribúcie nielen v Maďarsku, ale ani v iných krajinách.

Súčasťou aktuálneho premietania bude aj predstavenie reprezentatívnej prehľadovej publikácie Estetika filmu, za ktorou autorsky stojí štvorica francúzskych filmových teoretikov, estetikov a filozofov Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet.