Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Na koncerte zaznejú aj Tri básne z Rilkeho cyklu Život Márie pre sólový soprán, miešaný zbor a orchester Alexandra Albrechta.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) - Slovenská filharmónia (SF) a Slovenský filharmonický zbor odohrajú 7. novembra koncert venovaný Roku slovenskej hudby. Program ponúkne diela štyroch slovenských skladateľov - Alexandra Moyzesa, Alexandra Albrechta, Dezidera Kardoša a Vladimíra Godára, ktoré zaznejú v Koncertnej sieni SF v naštudovaní dirigenta Petra Breinera. Sólistkou večera bude sopranistka Mariana Sajko. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SF Martina Tolstova.
Sobotný koncert v bratislavskej Redute otvorí dielo Alexandra Moyzesa, zakladateľskej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry. „Jeho pôsobenie sa spája s profesionalizáciou viacerých významných hudobných inštitúcií vrátane Slovenskej filharmónie. Významné miesto v jeho kompozičnom odkaze popri dvanástich symfóniách zaujíma aj Partita na poctu Majstra Pavla z Levoče, op. 67, ktorá otvorí sobotný večer,“ uvádza SF.
Na koncerte zaznejú aj Tri básne z Rilkeho cyklu Život Márie pre sólový soprán, miešaný zbor a orchester Alexandra Albrechta. K Rilkeho zbierke Život Márie priviedol skladateľa jeho švagor Richard Messer. „Pamätám si na to, že hudobné myšlienky sa mi zjavili v úplne hotovej podobe v presne vyhranenom inštrumentačnom rúchu,“ spomínal Albrecht na vznik diela, ktoré označil za „apoteózu ženského života, ženského osudu“, a ktoré patrilo medzi jeho najobľúbenejšie. „Priťahovala ma nesmierna poetickosť textu, čarovná mysterióznosť a pestré spektrum jemných nálad. Hudba sa miestami vystupňuje k vášnivým vrcholom a doznieva zasnene,“ priblížil skladateľ svoju inšpiráciu. Premiéra kompozície sa uskutočnila v roku 1929 v bratislavskej Redute.
Albrechtovo dielo vystrieda Hrdinská balada pre sláčikový orchester, op. 32, Dezidera Kardoša z roku 1959. Skladateľ a pedagóg formoval viacero generácií slovenských skladateľov. „Rapsodická kompozícia je venovaná neznámym hrdinom Slovenského národného povstania a spadá do obdobia, keď 44-ročný skladateľ pre svoj hudobný jazyk objavil nové inšpiračné zdroje vo východoslovenskom folklóre a Bartókovej tvorbe,“ píše v texte ku koncertu muzikológ Andrej Šuba.
„Zaradenie Partity pre 54 sláčikových nástrojov, čembalo, tympany a trubicové zvony Vladimíra Godára z roku 1983 je ďalším príspevkom k pripomenutiu tohtoročného skladateľovho jubilea,“ uvádza SF k dielu, ktoré prepája tradičné barokové formové princípy s moderným hudobným jazykom. V premiére zaznelo 5. apríla 1984 v podaní orchestra Slovenskej filharmónie pod taktovkou Bystríka Režuchu. „Slovenská filharmónia nahrala moju Partitu pod taktovkou Andrewa Parrotta v roku 1989 na gramoplatňu OPUS-u, ktorú onedlho recenzoval časopis Gramophone, vďaka čomu záujem o túto skladbu neostal lokálny. Partita mi získala priazeň nielen bratislavského publika, ale aj dvoch skladateľských osobností, ktoré boli pre mňa veľkými autoritami: Gruzínca Giju Kančeliho a Američana s poľsko-maďarskými koreňmi Steva Reicha,“ napísal o diele Godár.
Koncert sa začne o 19.00 h.
Sobotný koncert v bratislavskej Redute otvorí dielo Alexandra Moyzesa, zakladateľskej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry. „Jeho pôsobenie sa spája s profesionalizáciou viacerých významných hudobných inštitúcií vrátane Slovenskej filharmónie. Významné miesto v jeho kompozičnom odkaze popri dvanástich symfóniách zaujíma aj Partita na poctu Majstra Pavla z Levoče, op. 67, ktorá otvorí sobotný večer,“ uvádza SF.
Na koncerte zaznejú aj Tri básne z Rilkeho cyklu Život Márie pre sólový soprán, miešaný zbor a orchester Alexandra Albrechta. K Rilkeho zbierke Život Márie priviedol skladateľa jeho švagor Richard Messer. „Pamätám si na to, že hudobné myšlienky sa mi zjavili v úplne hotovej podobe v presne vyhranenom inštrumentačnom rúchu,“ spomínal Albrecht na vznik diela, ktoré označil za „apoteózu ženského života, ženského osudu“, a ktoré patrilo medzi jeho najobľúbenejšie. „Priťahovala ma nesmierna poetickosť textu, čarovná mysterióznosť a pestré spektrum jemných nálad. Hudba sa miestami vystupňuje k vášnivým vrcholom a doznieva zasnene,“ priblížil skladateľ svoju inšpiráciu. Premiéra kompozície sa uskutočnila v roku 1929 v bratislavskej Redute.
Albrechtovo dielo vystrieda Hrdinská balada pre sláčikový orchester, op. 32, Dezidera Kardoša z roku 1959. Skladateľ a pedagóg formoval viacero generácií slovenských skladateľov. „Rapsodická kompozícia je venovaná neznámym hrdinom Slovenského národného povstania a spadá do obdobia, keď 44-ročný skladateľ pre svoj hudobný jazyk objavil nové inšpiračné zdroje vo východoslovenskom folklóre a Bartókovej tvorbe,“ píše v texte ku koncertu muzikológ Andrej Šuba.
„Zaradenie Partity pre 54 sláčikových nástrojov, čembalo, tympany a trubicové zvony Vladimíra Godára z roku 1983 je ďalším príspevkom k pripomenutiu tohtoročného skladateľovho jubilea,“ uvádza SF k dielu, ktoré prepája tradičné barokové formové princípy s moderným hudobným jazykom. V premiére zaznelo 5. apríla 1984 v podaní orchestra Slovenskej filharmónie pod taktovkou Bystríka Režuchu. „Slovenská filharmónia nahrala moju Partitu pod taktovkou Andrewa Parrotta v roku 1989 na gramoplatňu OPUS-u, ktorú onedlho recenzoval časopis Gramophone, vďaka čomu záujem o túto skladbu neostal lokálny. Partita mi získala priazeň nielen bratislavského publika, ale aj dvoch skladateľských osobností, ktoré boli pre mňa veľkými autoritami: Gruzínca Giju Kančeliho a Američana s poľsko-maďarskými koreňmi Steva Reicha,“ napísal o diele Godár.
Koncert sa začne o 19.00 h.
