Quantcast
< sekcia Kultúra

Košické divadlo premiéruje divadelnú podobu Idiotov Larsa von Triera

Na snímke zľava dramaturg Miro Dacho, režisér Ján Luterán, riaditeľ činohry Anton Korenči a herci Henrietta Rab a Michal Soltész počas tlačovej besedy Štátneho divadla (ŠD) Košice k premiére činohernej inscenácie Idioti v stredu 25. mája 2022 v Košiciach. Foto: TASR Roman Hanc

Z hľadiska dramaturgie bola podľa M. Dacha oproti filmu najväčšou výzvou úprava niektorých situácií.

Košice 25. mája (TASR) – Divadelnú adaptáciu filmu Idioti dánskeho režiséra Larsa von Triera ponúka najnovšie divákom činohra Štátneho divadla Košice (ŠDK). Na Malej scéne ŠDK ju v slovenskej premiére uvedie v piatok (27. 5.).

Kultový aj kontroverzný Lars von Trier označovaný za enfant terrible dánskej kinematografie predstavil svoju snímku Idioti s podtitulom "Idiotský film o idiotoch a pre idiotov" na festivale v Cannes v roku 1998, pričom vyvolal u fanúšikov a kritikov obdiv aj odmietanie. Za slovenskou divadelnou predlohou stoja Miro Dacho a Ján Luterán, ktorý inscenáciu aj režíruje.

V diele má úzka skupina intelektuálov zvláštnu záľubu - hrajú sa na idiotov, provokujú tým ľudí na verejnosti, vytvárajú neštandardné situácie, dostávajú nič netušiace obete do nekomfortných situácií, vyvolávajú nečakané reakcie. "Rúcanie stereotypov, výsmech meštiackej morálke či zdanlivo zaujímavý sociologický experiment má však aj svoje úskalia, zároveň kladie zaujímavé otázky, skúma hranice spontánnosti, slobody, manipulácie, tolerancie. Ako dlho sa dá takto hrať, aby sa z toho človek nezbláznil, a čo sa stane, keď sa jedinci hrajúci idiotov zídu so skupinkou naozaj hendikepovaných ľudí," uvádzajú hru autori.



V inscenácii účinkujú herci Henrietta Rab, Michal Soltész, Alena Ďuránová, Stanislav Pitoňák, Tomáš Diro, Lívia Michalčík Dujavová, Tatiana Poláková či Peter Čižmár.

"Je to o skupine ľudí, ktorí sa rozhodnú žiť v takej vile a predstierať na verejnosti, že sú mentálne postihnutí. Je to forma istého sociálneho experimentu, ich únik od reálneho sveta, od reálnych problémov a snaha nájsť vnútornú slobodu, zámerne nepoužívať ratio a oprostiť sa od ratia, ktoré im v živote šťastie zatiaľ neprinieslo. Je to vlastne aj nastavovanie zrkadla spoločnosti, ktorá sa bojí iných ľudí a konkrétne ľudí, ktorí majú nejaké postihnutie. Celé je to s Trierovým nadhľadom a humorom, inak by sa o týchto vážnych témach aj mne ako režisérovi ťažko hovorilo a inscenovalo," priblížil pre TASR Luterán.

Z hľadiska dramaturgie bola podľa Dacha oproti filmu najväčšou výzvou úprava niektorých situácií. "Niektoré situácie sme museli vypustiť a niektoré sme museli upraviť tak, aby boli použiteľné v divadle," povedal.

Účinkujúci Michal Soltész označil herectvo v predstavení za normálne a neštylizované, až na napodobňovanie postihnutých. "Dúfam, že to nebude nič až tak 'šokantné', ako to pre niekoho môže byť, a ten divák sa na to dokáže pozrieť ako na herecký divadelný kus," skonštatoval.