Bratislava 27. marca (TASR) - Slovenská výtvarná únia (SVÚ) je strešná organizácia domácich výtvarných umelcov. Ako občianske združenie v 25 spolkoch eviduje okolo 1000 profesionálnych výtvarníkov z celého územia.

Od svojho vzniku (1990) je najväčšou organizáciou týchto umelcov na Slovensku. V Bratislave sídli v budove, ktorá patrí medzi naše najstaršie kultúrne inštitúcie. Bola postavená spolkom Umelecká beseda slovenská v rokoch 1925–1926 a SVÚ v nej prevádzkuje Galériu Umelka, podľa hovorového názvu objektu.

"Je to významná, konštrukčne novátorská a najstaršia funkcionalistická budova na Slovensku, je národnou kultúrnou pamiatkou. Na budúci rok si pripomenieme jej 90. výročie a nie je veľa inštitúcií, ktoré tak dlho a nonstop slúžia verejnosti. Výnimočná je aj tým, že bola postavená ako galéria. Stále máme málo pôvodných galérii a všetky súčasné na Slovensku sú aspoň o jednu generáciu mladšie. Mnohé galérie majú len prispôsobené priestory na výstavy," uviedol pre TASR predseda SVÚ, akademický maliar Pavol Kráľ.

V ostatnom desaťročí SVÚ realizovala najrozsiahlejšiu rekonštrukciu a revitalizáciu objektu v jeho histórii. Zahŕňa nevyhnutné práce na obnove budovy, zrekonštruovanie interiéru a galérie, znovuotvorenie Klubu umelcov, zrevitalizovanie Umeleckej záhrady so sochami a záhradnou reštauráciou, ako aj pivárne a reštaurácie. Umelka sa nachádza v atraktívnej lokalite medzi historickým a novým moderným centrom Bratislavy vedľa Starého mosta a Šafárikovho námestia, pri Univerzite Komenského a jej Filozofickej fakulte, niekoľko minút peši od historického aj nového Slovenského národného divadla či secesného Modrého kostolíka.

Umelka bola miestom konania nielen významných kultúrnych, ale aj spoločenských udalostí. V nej nespokojní umelci organizovali protestné zhromaždenia a založili občianske hnutie Verejnosť proti násiliu (1989), ktoré prispelo k zásadnej zmene v našej spoločnosti. Pred budovou vznikla svetoznáma fotografia Ladislava Bielika z augusta 1968 Muž s odhalenou hruďou pred sovietskym tankom.

Okrem starostlivosti o svoju budovu SVÚ organizuje ročne desiatky výstav a iných podujatí. Napriek tomu, že prevádzka Umelky nie je financovaná z verejných zdrojov, vstup na výstavy a akcie je bezplatný. Zároveň sa SVÚ angažuje v zlepšení legislatívnych podmienok profesionálnych umelcov.

Napríklad povolanie sochár ani maliar výtvarník u nás neexistuje a pritom na vysokých školách mnohí získavajú túto kvalifikáciu. Podľa Kráľa ich nemožno zaradiť ani do kolónky podnikateľ ani živnostník a nie všetci získajú zamestnanie. Celkový počet umelcov zo všetkých oblastí umenia je v súčasnosti podľa odhadov do 10.000. Spresnenie tohto čísla by mal priniesť Štatút umelca, na ktorom v spolupráci s ministerstvom kultúry a Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu v súčasnosti pracujú.

"V tejto oblasti máme legislatívne vákuum a Štatút umelca vzniká zhruba po 25 rokoch mnohých diskusií. Nemáme právne zadefinovanú skupinu ľudí, ktorí sú iní umelci. Vychádza to z konvencie UNESCO o kultúrnej diverzite, ktorú Slovensko ratifikovalo. Podľa nej umenie nemá zmysel len v dosahovaní zisku, umenie má zmysel aj samo o sebe, nie je to len o peniazoch. To ho odlišuje od podnikania, od zamestnania, je to úplne iný spôsob práce. Ten štatút by mal zadefinovať okruh ľudí, ktorých sa to týka. Zatiaľ sme dosiahli istý konsenzus a ak to dobre pôjde, na budúci rok by mohol vstúpiť do platnosti," prezrádza Kráľ.

Zároveň dodáva, že problém nie je ani tak v množstve výtvarníkov ako skôr v celkových podmienkach pre tvorivú prácu. Od roku 1989 sa v kultúre nahromadilo množstvo dlhodobo neriešených problémov, ktoré umelcov a kultúrnych pracovníkov neraz odsunuli až na okraj spoločnosti. V posledných rokoch sa však predsa len objavili aj pozitívne signály. Napríklad Stratégia rozvoja kultúry na roky 2014–2020, rozpracované koncepcie či pripravované návrhy zákonov, ktoré by v prípade ich reálneho uvedenia do života mohli znamenať nielen zastavenie prepadu, ale aj oživenie kultúry na Slovensku.

Predseda SVÚ na zlepšenie podmienok výtvarných umelcov navrhuje malú legislatívnu zmenu, ktorá by štát nič nestála a zlepšila by trh s umením. "Na odstránenie problému, ktorý diskriminuje výtvarné umenie voči iným druhom umenia, by stačila dobrá vôľa zahrnúť nákup umeleckých diel do zníženia daňového základu. Teraz to nie je možné, a to odrádza podnikateľov. Keď sa rozhodujú, či majú kúpiť stoličku alebo obraz, vyhrá stolička. Hoci podľa daňových zákonov do nákladu môže ísť to, čo slúži na dosiahnutie alebo udržanie zisku. Nemôžete mať kaviareň bez stoličiek, ale keď je pekne zariadená, má väčšiu šancu dosiahnuť zisk a k tomu patrí aj obraz. V hoteloch, oficiálnych priestoroch, kanceláriách prázdne steny nie sú dobrou vizitkou. Paradoxom je to, že keby sa umenie dalo zahrnúť do nákladov, tak vlastne štát o nič nepríde. Veď ak podnikateľ kúpi obraz za 100 eur, tak sa mu zníži daň o 20 eur. Vystavením dokladu zaväzuje umelca, aby z tých 100 eur 20 odviedol štátu. Čiže sa len presunie daňová povinnosť. Ten, kto kupuje, je motivovaný, ten, kto predáva, rád zaplatí daň, pretože veci sa začnú hýbať. Dnes stoja," konštatuje Kráľ.