Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ladislav Bielik (1938 - 1984) bol slovenský fotoreportér, známy najmä ikonickými zábermi z augustovej okupácie v roku 1968.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Takmer realistický obraz krízových dní okupácie Bratislavy v roku 1968 vytvára kombinácia pohyblivých fotografií Ladislava Bielika, autentických zvukov a fotopanelov, ktorú si môžu pozrieť návštevníci výstavy Laco Bielik - August 68 - Moderná história. V piatok ju otvorí v priestoroch Slovenského národného múzea (SNM) na Vajanského nábreží v Bratislave Galéria Ladislava Bielika (GLB), nezisková organizácia.
Na informačných paneloch v slovenčine a v angličtine zobrazuje všetky originálne negatívy fotografií Ladislava Bielika, ktoré sa podarilo zachovať a sú spomienkou na výročie občianskeho odporu proti okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. „Zo 187 originálnych negatívov sme vybrali niekoľko fotografii, ktoré sú nazväčšované. Ide o zábery, ktoré sám otec vtedy označil za dobré, vidíme to na jeho vlastnej selekcii, keď zástrihmi do originálnych negatívov si fotografie vždy značkoval,“ uviedol pre TASR pred piatkovou vernisážou Peter Bielik, riaditeľ GLB a kurátor výstavy.
„Moji rodičia zažili okupáciu, mamu v rizikovom tehotenstve vyháňali so samopalom z redakcie Smeny na Dostojevského rade, oco tam už v tom čase bol a mal nafotené zábery, keď bolo jasné, že pred univerzitou zomreli traja ľudia,“ pripomína Bielik udalosti, ktoré zanechali na jeho rodičoch stopy a ovplyvnili ich životy. „Mama bola potom trošku bojazlivá, otec nahnevaný. Zomrel, keď som mal deväť rokov, o týchto veciach sme sa nestihli veľmi rozprávať, ale viem, že keď sme raz išli na Tále, na nejakú dovolenku zo Slovenského rozhlasu, oco šoféroval a míňali sme sovietsku kolónu vojenských áut, strašne nadával,“ spomína kurátor výstavy vhodnej pre pamätníkov i mladé generácie.
Silný dojem z nej umocňujú zvukové efekty a autentické nahrávky z prvých dní okupácie Československa. Výstavu možno považovať za ďalší príspevok do diskusie o budúcnosti vizuálneho umenia v ére umelej inteligencie. „Zobrazovacie možnosti sa rozširujú, my ich využívame. Predpokladám, že týmto smerom sa budeme do budúcnosti uberať. Čím ďalej, tým menej budeme vešať fotky na stenu, tým viac ich budeme ukazovať možno v elektronickom priestore alebo rozpohybované, tak ako to dnešná doba umožňuje,“ naznačil Bielik.
Potvrdil, že GLB dlhodobo plánuje postaviť kamennú galériu a múzeum Ladislava Bielika v Bratislave, kde sa budú konať virtuálne výstavy. „Landererov park na Šafárikovom námestí sa ponúka ako ideálne miesto nato, aby sme už pracovali s modernými zobrazovacími technológiami. V budúcnosti zrejme fyzická prítomnosť diela asi nebude nutná, zobrazené bude v priestore alebo na nejakom elektronickom médiu,“ uzavrel.
Ladislav Bielik (1938 - 1984) bol slovenský fotoreportér, známy najmä ikonickými zábermi z augustovej okupácie v roku 1968. Jeho snímka muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom sa stala symbolom odporu a bola zaradená aj do kolekcie World Press Photo a medzi najvýznamnejšie fotografie 20. storočia. Po normalizácii musel z médií odísť a pracoval ako voľný fotograf. Tragicky zahynul v roku 1984 pri dokumentovaní automobilových pretekov vo Vyšehradských vrchoch.
Na informačných paneloch v slovenčine a v angličtine zobrazuje všetky originálne negatívy fotografií Ladislava Bielika, ktoré sa podarilo zachovať a sú spomienkou na výročie občianskeho odporu proti okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. „Zo 187 originálnych negatívov sme vybrali niekoľko fotografii, ktoré sú nazväčšované. Ide o zábery, ktoré sám otec vtedy označil za dobré, vidíme to na jeho vlastnej selekcii, keď zástrihmi do originálnych negatívov si fotografie vždy značkoval,“ uviedol pre TASR pred piatkovou vernisážou Peter Bielik, riaditeľ GLB a kurátor výstavy.
„Moji rodičia zažili okupáciu, mamu v rizikovom tehotenstve vyháňali so samopalom z redakcie Smeny na Dostojevského rade, oco tam už v tom čase bol a mal nafotené zábery, keď bolo jasné, že pred univerzitou zomreli traja ľudia,“ pripomína Bielik udalosti, ktoré zanechali na jeho rodičoch stopy a ovplyvnili ich životy. „Mama bola potom trošku bojazlivá, otec nahnevaný. Zomrel, keď som mal deväť rokov, o týchto veciach sme sa nestihli veľmi rozprávať, ale viem, že keď sme raz išli na Tále, na nejakú dovolenku zo Slovenského rozhlasu, oco šoféroval a míňali sme sovietsku kolónu vojenských áut, strašne nadával,“ spomína kurátor výstavy vhodnej pre pamätníkov i mladé generácie.
Silný dojem z nej umocňujú zvukové efekty a autentické nahrávky z prvých dní okupácie Československa. Výstavu možno považovať za ďalší príspevok do diskusie o budúcnosti vizuálneho umenia v ére umelej inteligencie. „Zobrazovacie možnosti sa rozširujú, my ich využívame. Predpokladám, že týmto smerom sa budeme do budúcnosti uberať. Čím ďalej, tým menej budeme vešať fotky na stenu, tým viac ich budeme ukazovať možno v elektronickom priestore alebo rozpohybované, tak ako to dnešná doba umožňuje,“ naznačil Bielik.
Potvrdil, že GLB dlhodobo plánuje postaviť kamennú galériu a múzeum Ladislava Bielika v Bratislave, kde sa budú konať virtuálne výstavy. „Landererov park na Šafárikovom námestí sa ponúka ako ideálne miesto nato, aby sme už pracovali s modernými zobrazovacími technológiami. V budúcnosti zrejme fyzická prítomnosť diela asi nebude nutná, zobrazené bude v priestore alebo na nejakom elektronickom médiu,“ uzavrel.
Ladislav Bielik (1938 - 1984) bol slovenský fotoreportér, známy najmä ikonickými zábermi z augustovej okupácie v roku 1968. Jeho snímka muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom sa stala symbolom odporu a bola zaradená aj do kolekcie World Press Photo a medzi najvýznamnejšie fotografie 20. storočia. Po normalizácii musel z médií odísť a pracoval ako voľný fotograf. Tragicky zahynul v roku 1984 pri dokumentovaní automobilových pretekov vo Vyšehradských vrchoch.
