Bratislava 19. decembra (TASR) - Najnovší film uznávaného českého režiséra a filozofa Karla Vachka Komunizmus a sieť alebo Koniec zastupiteľskej demokracie mal v stredu (18. 12.) premiéru v Bratislave. Filmovú esej, ktorá skúma filozofickou optikou dejiny režimov a revolúcií, vodcov a mučeníkov, uviedli v Kine Lumiére za osobnej účasti 79-ročného režiséra, kameramana Karla Slacha a slovenského koproducenta Roberta Kirchhoffa.

Posledná Vachkova filmová esej, na ktorej pracoval šesť rokov, je koláž osobných spomienok, inscenovaných výjavov a archívov kolektívnej pamäti. Porovnáva Pražskú jar s Nežnou revolúciou a ukazuje expozíciu, kolíziu, krízu a katarziu ponovembrovej československej, neskôr českej i slovenskej spoločnosti. "Tri roky práce v strižni, každý deň šesť hodín, vrátane sobôt. A to som pracoval s dvoma dámami, s pani Papírnikovou a s pani Pařezovou, ktorá so mnou strihala všetky moje filmy po revolúcii," povedal pre TASR Vachek k takmer šesťhodinovému filmu. "Iba hlupáci rozprávajú za päť minút zábavné kecy, a to ma odjakživa nebaví," vyhlásil.

Vachek označuje svoj film za komédiu, členená je na štyri dejstvá, v rámci ktorých vypovedá vyše 70 osobností, medzi nimi napríklad George Bush, Egon Bondy, Alain Delon, Milada Horáková, Václav Havel, Ivan Martin Jirous, Antonín Kosík, Alexander Dubček, Vladimír Mečiar, ale aj Augusto Pinochet, Vladimir Putin či Donald Trump. "Myslenie je radostná práca, ale je to práca. A tí ľudia, ktorí nechcú pracovať, potom sledujú bezvýznamnosti. Ja to robím tiež, keď som veľmi unavený, pustím na seba nejakú blbosť, ale musím povedať, že radšej na seba pustím Eastwooda alebo Stallona, pretože aspoň títo herci sú naplnení filozofickou rovnováhou a dej okolo, aj keď je blbý, mi nevadí, ten si nevšímam," priznal režisér, ktorý do svojho nového filmu zakomponoval aj herca Clinta Eastwooda. "Každý na jeho tvári spozná, že myslí ako ja, to znamená, že nemá chtivosť mať nejaké pocity. On vôbec pocity neobsahuje, hrá stále z jedného pocitu. A hrať z jedného pocitu, to je základný princíp napríklad všetkých budhistov, ktorí vedia, že všetko na svete je rovnaké, že nemôžete mať niečo rád a niečo nerád," tvrdí Vachek, ktorý v roku 1963 absolvoval štúdium réžie na FAMU s filmom Moravská Hellas o folklórnych slávnostiach, ktorý bol okamžite zakázaný prezidentom Antonínom Novotným a prvýkrát povolený na krátke obdobie v roku 1968. Medzi jeho najslávnejšie diela patrí film Spřízněni volbou (1969), ktorý odhaľuje zákulisie voľby československého prezidenta v roku 1968.

"Objav elektronickej siete, existencia internetu znamená možnosť, že ľudia medzi sebou môžu komunikovať mimo vládnucej štruktúry, to je tak základná zmena, ako keď sa objavil parný stroj a bol koniec feudalizmu," tvrdí režisér a filozof, podľa ktorého sa "so vznikom elektronickej siete končí hierarchicky, to jest pyramidálne usporiadaná spoločnosť a nastáva prvý raz v dejinách možnosť pravej demokracie (bez sústredenej moci a sústredeného majetku)". Vachek vo filme zobrazuje, "ako sa tento nový stav sveta prejavuje vo filozofii i v sociálnej realite a akými stále grotesknejšími figúrami sú súčasní vládcovia sveta".

Film uvedie od januára do vybraných slovenských kín spoločnosť atelier.doc v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov (ASFK).