Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Pred piatkovým koncertom SF pozýva na stretnutie s dirigentom Mariánom Lejavom, dramaturgom Jurajom Bubnášom a autorom textu k programu Ondrejom Veselským.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) - Úvodná februárová dvojica koncertov Slovenskej filharmónie (SF) sa bude vo štvrtok a piatok (5. - 6. 2.) niesť v znamení nových diel a mladých interpretov. Sólistkou večerov pod taktovkou dirigenta Mariána Lejavu bude slovenská klaviristka Katarína Paľová, ktorá sa zameriava najmä na hudbu 20. a 21. storočia s akcentom na diela menej hrávaných či zabudnutých autorov. Program spojí tri osobnosti 20. storočia - dvoch slovenských skladateľov Ivana Paríka, Jána Zimmera a Francúza Arthura Honeggera. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SF Martina Tolstova.
Spresnila, že v bratislavskej Redute zaznie Paríkovo dielo Musica pastoralis, ktoré vzniklo v roku 1984 a od svojich počiatkov je úzko späté so SF. „Z hľadiska zvukového pôsobenia ide o dielo sústredené na farebnosť orchestra a jemné vrstvenie zvukových plôch,“ dodáva filharmónia k dielu, ktoré premiérovo zaznelo na umeleckom zájazde v Nemecku, 27. januára 1985 v lipskom Gewandhause. Slovenskú filharmóniu dirigoval Bystrík Režucha, ktorému je venované. „Túto partitúru pripisujem Bystríkovi Režuchovi a jeho (blížiacim sa) päťdesiatinám s vďakou za celoživotné umelecké a ľudské priateľstvo,“ napísal Ivan Parík (1936 - 2005), ktorého nedožité 90. narodeniny si v pripomíname v tomto roku.
Ako uvádza SF, v posledných rokoch sa znovu dostáva do pozornosti verejnosti kompozičná tvorba Jána Zimmera (1926 - 1993), významného slovenského skladateľa, klaviristu, organistu a hudobného pedagóga. „Napísal vyše 120 opusov vrátane troch opier, 13 symfónií, sedem klavírnych koncertov a množstva komorných a sólových diel,“ približuje autora, z ktorého hudobného odkazu si návštevníci koncertov vypočujú v koncertnej premiére Koncert pre klavír a orchester č. 6, op. 71, zaradený do programu k skladateľovej storočnici.
Koncert uzavrie Honnegerova Symfónia č. 3 s podtitulom Liturgická, ktorá patrí k najzávažnejším skladateľovým dielam. „Prvýkrát bola uvedená v Zürichu v roku 1946 a rýchlo si získala medzinárodné uznanie,“ dodáva filharmónia k symfónii, ktorú švajčiarsky skladateľ skomponoval bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. „Latinské názvy častí, prevzaté z omšových textov, sprítomňujú cestu od hrôz vojny (Diesirae) až po túžbu po mieri (Dona nobispacem),“ uzatvára SF.
Pred piatkovým koncertom SF pozýva na stretnutie s dirigentom Mariánom Lejavom, dramaturgom Jurajom Bubnášom a autorom textu k programu Ondrejom Veselským. Uskutoční o 18.15 h vo foyeri SF.
Spresnila, že v bratislavskej Redute zaznie Paríkovo dielo Musica pastoralis, ktoré vzniklo v roku 1984 a od svojich počiatkov je úzko späté so SF. „Z hľadiska zvukového pôsobenia ide o dielo sústredené na farebnosť orchestra a jemné vrstvenie zvukových plôch,“ dodáva filharmónia k dielu, ktoré premiérovo zaznelo na umeleckom zájazde v Nemecku, 27. januára 1985 v lipskom Gewandhause. Slovenskú filharmóniu dirigoval Bystrík Režucha, ktorému je venované. „Túto partitúru pripisujem Bystríkovi Režuchovi a jeho (blížiacim sa) päťdesiatinám s vďakou za celoživotné umelecké a ľudské priateľstvo,“ napísal Ivan Parík (1936 - 2005), ktorého nedožité 90. narodeniny si v pripomíname v tomto roku.
Ako uvádza SF, v posledných rokoch sa znovu dostáva do pozornosti verejnosti kompozičná tvorba Jána Zimmera (1926 - 1993), významného slovenského skladateľa, klaviristu, organistu a hudobného pedagóga. „Napísal vyše 120 opusov vrátane troch opier, 13 symfónií, sedem klavírnych koncertov a množstva komorných a sólových diel,“ približuje autora, z ktorého hudobného odkazu si návštevníci koncertov vypočujú v koncertnej premiére Koncert pre klavír a orchester č. 6, op. 71, zaradený do programu k skladateľovej storočnici.
Koncert uzavrie Honnegerova Symfónia č. 3 s podtitulom Liturgická, ktorá patrí k najzávažnejším skladateľovým dielam. „Prvýkrát bola uvedená v Zürichu v roku 1946 a rýchlo si získala medzinárodné uznanie,“ dodáva filharmónia k symfónii, ktorú švajčiarsky skladateľ skomponoval bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. „Latinské názvy častí, prevzaté z omšových textov, sprítomňujú cestu od hrôz vojny (Diesirae) až po túžbu po mieri (Dona nobispacem),“ uzatvára SF.
Pred piatkovým koncertom SF pozýva na stretnutie s dirigentom Mariánom Lejavom, dramaturgom Jurajom Bubnášom a autorom textu k programu Ondrejom Veselským. Uskutoční o 18.15 h vo foyeri SF.
