Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Kultúra

Slovenská filharmónia predstaví súbor pre starú hudbu Musica aeterna

Ilustračná snímka. Foto: Slovenská filharmónia/Ján Lukáš

Dej, čerpajúci z rímskych dejín, hovorí o požiari v chráme bohyne Pallas, pri ktorom hrozilo zničenie posvätnej sochy, ochrankyne Rímskej ríše, uviedla Tolstova k dielu.

Bratislava 14. júna (TASR) - Súbor pre starú hudbu Musica aeterna sa v utorok (15. 6.) predstaví v Malej sále Slovenskej filharmónie (SF). Koncert so začiatkom o 19.00 h bude dostupný aj on-line na stream.filharmonia.sk. Koná sa v rámci festivalu Dni starej hudby v spolupráci s Hudobným centrom. "Na utorkovom koncerte Hudba z Drážďan spoznáme diela dvoch skladateľov - Johanna Adolfa Hasseho (1699 – 1783) a Josepha Umstatta (1711 – 1762)," TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SF Martina Tolstova.

Drážďany, sídlo saského kurfirsta a neskoršieho poľského kráľa, patrili v 18. storočí k najživším európskym hudobným centrám. Okrem jedného z najslávnejších operných skladateľov svojej doby, Johanna Adolfa Hasseho, v tomto meste pôsobil ako hudobník aj Joseph Umstatt, ktorý bol synom viedenského dvorského maliara. "Podľa výskumov hudobného historika Ladislava Kačica Joseph Umstatt v mladosti študoval u jezuitov v Trnave a vďaka svojmu talentu si napriek mladému veku získal miesto v známom orchestri uhorského arcibiskupa Imricha Esterházyho, kde zastával od roku 1737 funkciu hudobného riaditeľa," priblížila Tolstova umelca, ktorý z Bratislavy neskôr odišiel do Viedne, Brna a od roku 1749 pôsobil v Drážďanoch. Z tohto obdobia pochádza aj dramatická kantáta Il Palladio conservato na libreto Pietra Metastasia. "Dej, čerpajúci z rímskych dejín, hovorí o požiari v chráme bohyne Pallas, pri ktorom hrozilo zničenie posvätnej sochy, ochrankyne Rímskej ríše. Sochu bohyne, o ktorú sa starali tri vestálky, Clelia, Erennia a Albina, v poslednej chvíli zachránil hrdina vojen proti Kartágu, Metellus. Záchrancu ríše možno chápať ako symbol vtedajšieho 'cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého' Karola VI.," dodala Tolstova k dielu, ktoré zaznie v slovenskej premiére.