Quantcast
< sekcia Kultúra

Ladislav Švihran, popredný autor literatúry faktu, sa dožíva 90 rokov

Ilustračné foto. Foto: TASR/František Iván

Popularizácii histórie či vedy sa venoval už ako redaktor v Smene a po mnohých článkoch knižne debutoval v roku 1970 publikáciou Kulturizmus ducha.

Lige/Bratislava 15. decembra (TASR) - Už desiatky rokov patrí Ladislav Švihran k najvýznamnejším slovenským autorom literatúry faktu. Knižne debutoval pred viac ako 50 rokmi publikáciou Kulturizmus ducha. Odvtedy vydal viac ako 20 kníh literatúry faktu, spolupracoval s rozhlasom či s rôznymi periodikami.

V stredu 15. decembra bude mať Ladislav Švihran, autor literatúry faktu, prekladateľ a publicista, 90 rokov.

Ladislav Švihran sa narodil 15. decembra 1931 v belgickom meste Lige, kam jeho rodičia odišli za prácou. Na Slovensko sa vrátil ako sedemročný a základné vzdelanie nadobudol v Bátovciach. Po maturite študoval v rokoch 1952 - 1956 psychológiu a pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Rok po štúdiách pracoval ako redaktor denníka Smena, potom do roku 1973 pôsobil vo vydavateľstve Smena. Desať rokov bol v slobodnom povolaní, rok strávil ako vychovávateľ v Domove mládeže a v rokoch 1984 - 1985 pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá. Nasledovalo opäť niekoľkoročné pôsobenie v slobodnom povolaní, po ktorom Ladislav Švihran pracoval až do roku 1992 vo vydavateľstve Nezávislosť.

Popularizácii histórie či vedy sa venoval už ako redaktor v Smene a po mnohých článkoch knižne debutoval v roku 1970 publikáciou Kulturizmus ducha. Životu legendárneho pištoľníka divokého západu Jamesa Butlera Hickoka venoval Ladislav Švihran knihy Tichý chlapec z Illinoisu (1971) a Divoký Bill (1972). Mládeži boli určené aj popularizačné publikácie Rozmarná zemeguľa (1973) a Kým neprišli mušketieri (1974).

O rôznych na prvý pohľad nenápadných vynálezoch rozpráva kniha Nenápadní spoločníci (1976). Slovníkovo koncipoval publikáciu o vynálezoch od staroveku po súčasnosť Slávni vynálezcovia (1977). Rozsiahlu beletrizovanú históriu osídľovania dolnozemskej čabianskej oblasti Slovákmi podal Švihran spolu s Michalom Borguľom v knihe Tu sa usadíme (1979).

Pútavý životopis legendárneho francúzskeho spisovateľa, priekopníka žánru sci-fi, Julesa Verna, publikoval v knihe Náš priateľ Jules (1983). Mladším čitateľom venoval aj faktografické publikácie Svet stavia (1984) či Výpravy do budúcnosti (1986). O rozličných rekordoch písal v knihe Naj, naj, naj... (1989).

V roku 1994 vydal knihu Ako zomierajú diktátori, v ktorej opísal osudy svetových diktátorov. Úspech zaznamenala publikácia Kniha na dračku (1995), ktorá rozpráva o najčítanejších knihách v dejinách a o ich autoroch. Faktograficky príťažlivou je tiež kniha 1000 plus 1 slovenských naj (1997).

Zaujímavý a v mnohom dobrodružný život lekára slovenského pôvodu opísal v diele Ján Jesenius (1998). V roku 1999 sa opäť vrátil k osudom diktátorov v knihe Kto nám vládol.

V ostatnom období Ladislav Švihran vydal životopis zberateľa ľudových rozprávok Pavla Dobšinského (2001). V knihe Hviezdne okamihy z toho istého roku popisuje prelomové chvíle v životoch slávnych osobností (Leonarda Bernsteina, Roberta Kocha, či Seana Conneryho), ale aj kľúčové momenty v histórii národov (od vylodenia v Normandii až po prekvapujúco rýchly pád komunizmu v Sovietskom zväze).

Spolu s Ivanom Szabóom napísal knihu Vzácne návštevy Bratislavy (2005) a prehľadu panovníkov a prezidentov, ktorí vládli na území Slovenska, sa venoval v publikácii Kto nám vládol (2016). Príbehy z oblasti politiky, vojenstva, vedy či kultúry sú obsahom knihy Absurdity dejín (2017).

Súčasťou tvorby Ladislava Švihrana sú aj poviedky, spolupracoval tiež s rozhlasom, napríklad Rádio Devín odvysielalo jeho seriál zamyslení a glos s názvom Omyly histórie, história omylov.

Za dlhoročnú tvorbu ocenili Ladislava Švihrana Cenou VÚB za literatúru faktu pre deti a mládež (1999), Cenou Vojtecha Zamarovského (2001), alebo Cenou E. E. Kischa (2005).