< sekcia Kultúra

Narodil sa v Rusku, zomrel v Amerike a odpočíva v Benátkach, Brodskij

Pomník Iosifa Alexandroviča Brodského, ruského básnika a neskôr amerického esejistu a literárneho kritika, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, v centre Moskvy. Foto: TASR/AP

Básnik neukončil ani základnú školu, z ktorej odišiel v ôsmej triede, a od 15 rokov sa živil rôznymi zamestnaniami.

Petrohrad/Bratislava 24. mája (TASR) - V útlom detstve počas druhej svetovej vojny prežil ruský baník Josif Brodskij blokádu rodného Leningradu. Ako básnika ho komunistický sovietsky režim poslal na päť rokov nútených prác do vyhnanstva v Archangeľskej oblasti.

Od roku 1972 žil v americkom exile a do vlasti sa už nikdy nevrátil. Zomrel v New Yorku, ale pochovaný je v Benátkach, v meste ktoré miloval a venoval mu viaceré básne či eseje. Od narodenia nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Josifa Brodského, uplynie v nedeľu 24. mája 80 rokov.

Josif Brodskij sa narodil 24. mája 1940 v Leningrade, v dnešnom Petrohrade. Jeho otec bol fotograf a námorný dôstojník, matka účtovníčka a jedna z tiet, Dora Mojsejevna Volpert, hrala v leningradskom divadle. Mal niečo viac ako rok, keď sa 8. septembra 1941 začala blokáda Leningradu nacistickými vojskami, ktorá trvala do 27. januára 1944. Neľahký život počas blokády poznačil jeho zdravotný stav.

Budúci básnik neukončil ani základnú školu, z ktorej odišiel v ôsmej triede, a od 15 rokov sa živil rôznymi zamestnaniami. Pracoval v márnici, ako sústružník pri výrobe kompresorov, bol nosičom a robotníkom v geologických expedíciách či zametačom. Popri tom sa však od 16 rokov venoval poézii, ktorej zasvätil celý život. Venoval sa aj štúdiu angličtiny a poľštiny, navštevoval prednášky na Filologickej fakulte Leningradskej univerzity.

Ako básnika ho však oficiálna sovietska scéna, spojená s totalitnou mocou, odmietala. Jeho poézia vychádzala vďaka poetke Anne Achmatovovej v samizdatoch a bola významnou súčasťou literárneho undergroundu v Sovietskom zväze (ZSSR).

V 60. rokoch 20. storočia sa v ZSSR zosilnilo prenasledovanie inteligencie, nespokojnej s pomermi v krajine. Aj Brodskij bol pre svoje názory a spôsob života v konflikte so sovietskymi úradmi, trikrát bol krátkodobo väznený. V roku 1964 autora štyroch samizdatových zväzkov básní opäť zatkli, odsúdili za príživníctvo a poslali na päť rokov nútených prác do vyhnanstva v Archangeľskej oblasti.

Vďaka iniciatíve básnikov Anny Achmatovovej, Jevgenija Jevtušenka, Samuila Maršaka, hudobného skladateľa Dmitrija Šostakoviča a ďalších umelcov, ale tiež na nátlak svetovej verejnej mienky skrátili Brodskému pobyt vo vyhnanstve na 1,5 roka a dovolili mu vrátiť sa do Leningradu.

V roku 1972 však komunistické úrady prinútili Brodského opustiť krajinu. Básnik zamieril do Spojených štátov amerických (USA), kde mu poskytli dôstojné podmienky pre život i pre literárnu tvorbu. Začal prednášať ruskú literatúru na amerických univerzitách. Do vlasti sa už nevrátil. Sovietske úrady nedovolili Brodskému prísť do Leningradu ani na pohreb matky (1983), ani otca (1985).

Občanom USA sa stal v roku 1980. Básne písal v ruštine a prózy či eseje v angličtine. Na Západe, predovšetkým v USA, vyšlo osem jeho kníh poézie v ruštine. V roku 1987 sa Brodskij stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru.

Hoci žil po vyhostení zo Sovietskeho zväzu v USA, každý rok v zime navštevoval Benátky, ktoré mu pripomínali rodný Leningrad. Milovanému talianskemu mestu venoval aj esejistickú knihu, ktorá v českom preklade vyšla pod názvom Vodoznaky - Zrcadlení času (2003).

Výber z poézie Josifa Brodského v slovenskom preklade vyšiel v roku 1993 pod názvom Jesenný krik jastraba v preklade Jána Štrassera.

Josif Brodskij zomrel na srdcovú chorobu 28. januára 1996 v New Yorku. Pochovaný je však v Benátkach na cintoríne San Michele.