Bratislava 19. mája (TASR) - Novinky z oblasti dejín strednej Európy, minulosti ľudstva, letnej romance či príbehu zo súčasnosti pribudli v uplynulých dňoch na pultoch slovenských knižných obchodov.

Britský historik Martin Rady ponúka v knihe Medzipriestor s podtitulom Nový pohľad na dejiny strednej Európy o niečo komplexnejší a geograficky širší pohľad, ktorý zahŕňa aj Švajčiarsko a Ukrajinu. Už od čias Rímskej ríše bola stredná Európa terčom vpádov dobyvateľov prevažne z východu. Všetci tento región trhali na kusy a prerábali podľa vlastných predstáv, no napriek tomu si vytvoril vlastnú identitu a kultúru - bol prvým domovom renesancie mimo Talianska, kolískou reformácie, symfonickej hudby i moderného nacionalizmu, ale aj neustálym bojiskom náboženských a politických ideí.

Atlas Zeme, obrazový sprievodca našou planétou od Susanne van Rose vysvetľuje, ako vznikla naša planéta Zem a ako sa v priebehu času mení zvnútra aj zvonka. Vďaka názorným ilustráciám čitateľ zistí, čo sa deje vnútri sopky či pod ľadovcom a ako hlbokomorské usadeniny vytvorili mohutné horské štíty, prečo gejzíry striekajú, prečo sa zem pri zemetrasení otriasa, kde sa vytvára zemská kôra a kde zaniká, ale aj to, ako vietor, dážď a ľad formujú krajinu.

Americká autorka Vi Keelandová v letnej romanci Čo sa stane pri jazere prináša všetko, čo čitateľky milujú: iskrivú chémiu medzi hlavnými hrdinami, štipku drzosti, poriadnu dávku vášne a oddychové dovolenkové prostredie, kde sa môže stať čokoľvek. Hlavná hrdinka túži len po pokoji a úniku z veľkomestskej reality. Namiesto toho však narazí - doslova - na nepríjemného, no neodolateľného suseda. A čo začne menšou katastrofou, môže sa veľmi rýchlo zmeniť na románik, ktorý sa nedá len tak vymazať.

Slávka Liptáková je autorkou príbehu Posledné veci. Keď Zita prvýkrát zahliadne sochu Zvestovania na priečelí remešskej katedrály, netuší, že jej práve vstúpila do života kvalita, bez ktorej sa neobíde. Bude ju hľadať tým naliehavejšie, čím bližšie bude k smrti. Pretože rozpliesť vlásočnice živého nie je vždy ľahké. Treba vedieť kadečo zabudnúť, kadečo odpustiť. Aj Zita má čo odpúšťať, najmä to neodpustiteľné. Rozprávanie je spletené z troch línií - súčasnej, spomienkovej a historickej, ktoré nachádzajú vyústenie v jedinom okamihu, v tom poslednom.