Quantcast
< sekcia Kultúra

Na Slovensku je objednávka na politické divadlo, tvrdí P. Lomnický

Spoločenská objednávka na takéto hry existuje. Politické divadlo totiž na Slovensku prakticky nerobíme, snáď s výnimkou divadla Aréna. Je tu však aj riziko, dodáva Peter Lomnický.

Bratislava 3. augusta (TASR) - Študoval filozofiu a starú gréčtinu. Prekladá do slovenčiny ekonomické správy zo sveta a píše divadelné hry. Túto zdanlivo bizarnú kombináciu novinára, prekladateľa a autora dokázal Peter Lomnický skĺbiť veľmi dobre. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky sa priznal, že rád prekladá gréckych klasikov. Starí Gréci milovali divadlo a v rámci neho humor, ktorý by sme dnes považovali za veľmi prízemný.

Písanie divadelných hier, ich dramaturgiu ste neštudovali. Ako ste sa k tomu dostali?

Veľmi jednoducho, cez kamarátov, ktorí pôsobia v divadlách. Prvé hry som prekladal s tým, že sa mi páčili, a preto som do toho išiel.

Koľko ste ich už preložili?

Presné číslo neviem. Pohybuje sa niekde medzi pätnástimi až dvadsiatimi. Tri, štyri hry som pripravil aj dramaturgicky.

Prekladáte väčšinou z angličtiny?

Práveže nie, väčšina z nich bola napísaná po nemecky.

Hru Oblaky od Aristofana ste preložili zo starej gréčtiny...

Kedysi som študoval starú gréčtinu. Keď chceli v Slovenskom národnom divadle naštudovať Aristofanove Oblaky, bolo potrebné túto hru preložiť. Bez falošnej skromnosti myslím, že okrem mňa nie je na Slovensku veľa ľudí, ktorí to dokážu.

Prečo nie?

Pokiaľ viem, stará gréčtina sa u nás dlho nevyučovala, preto si takéto dielo dokáže málokto prečítať v origináli. Ani knihy od starých gréckych autorov sa v slovenčine už veľmi nevydávajú. Tým pádom chýba prekladateľská prax. Navyše pri takomto preklade nie je dôležité poznať len jazyk, ale dokázať aj pochopiť, o čom to je. Pre nás je to už veľmi vzdialená kultúra so špecifickými reáliami. Okrem toho, ak ide o komédiu, dôležité je preložiť vtipy tak, aby nestratili pointu a esprit, čo je dosť komplikované. A to nehovorím o bohatej rytmickej a metrickej štruktúre veršov.

V čom je rozdiel medzi starogréckymi a súčasnými vtipmi?

Nie je tam špecifický rozdiel. Samozrejme, sú spojené s vtedajšou kultúrou a každodennosťou. Dôležité je pochopiť pointu, pretože keď sa vtipy preložia doslovne, väčšinou nie sú veľmi vtipné.

Na čom sa najviac smiali starí Gréci?

(Smiech) Napríklad na "prdení", sexuálnych narážkach a podobne.

Vážne?

Ich humor bol často veľmi ľudový. Napriek tomu, že Oblaky sú veľmi štylizovane napísaná hra s komplikovaným jazykom, je tam množstvo pre nás prízemného humoru.

Ak sa rozprávame o prekladoch, aký je rozdiel medzi starou a modernou gréčtinou?

Novogrécky síce neviem, no sú tam rozdielne významy slov, zmeny vo výslovnosti a gramatika je úplne iná.

Prečo sa potom u nás v minulosti učila stará gréčtina?

Už od dôb renesancie to bola súčasť klasickej výchovy. Predovšetkým v 19. storočí si zakladali na znalosti tohto jazyka. U nás bola bežnou súčasťou gymnaziálneho štúdia do roku 1948. Potom sa stará gréčtina učila čoraz menej. Ja som ju študoval v Brne.

Čo vás na nej zaujalo?

Vyplynulo to zo štúdia filozofie. Občas som zacítil potrebu prečítať si niektoré texty v origináli.

Nedávno vás autosky inšpirovala tiež klasika, hoci diametrálne odlišná od starogréckych textov. Ide o dielo, nazývané v minulosti Bibliou proletariátu, teda Marxov Kapitál. Prečo práve toto dielo?

Išlo o objednávku riaditeľa Divadla Aréna Juraja Kukuru. Dnes sa o marxizme veľa hovorí, ľavica je opäť v móde. V USA je absolútny bestseller kniha ľavicového ekonóma Thomasa Pikettyho Kapitál v 21. storočí. Vo viedenských kníhkupectvách sú na prvých miestach najpredávanejších kníh diela ľavicových intelektuálov.

S čím to súvisí?

Myslím, že ľavica nebola pochovaná ani po roku 1989, ako si mnohí mysleli. Návrat ľavice, samozrejme, súvisí aj s ekonomickou krízou, ktorá sa začala objavovať od roku 2007 a pritom sa začali prehlbovať aj príjmové rozdiely v spoločnosti.

V čom bol podľa vás a po spracovaní Kapitálu, Marx výnimočný?

Mal obrovský vplyv. Hovorí sa, že Komunistický manifest je najvplyvnejšie filozofické dielo 19. storočia. Marx dal svojím dielom nástroj ľuďom, ktorí si neskôr dokázali získať masy. Nemyslím si však, že ho možno úplne spájať so spoločenským prúdom, ktorý vznikol neskôr, teda s marxizmom.

Aj na Slovensku platí, že sa po roku 1989 zväčšili príjmové rozdiely v spoločnosti. Kapitál alebo peniaze vyšvihli mnohých ľudí výrazne nad priemer. Je preto u nás spoločenská objednávka po hre o diele ľavicového intelektuála?

Spoločenská objednávka na takéto hry existuje. Politické divadlo totiž na Slovensku prakticky nerobíme, snáď s výnimkou divadla Aréna. Je tu však aj riziko. Napríklad Aristofanove Oblaky boli prepadák, pretože nie sú hrou o láske, ale o korupcii, dlhoch, politike. O témach, ktoré dôverne poznáme, ale keďže tam však nebola žiadna ženská postava, nebola tam milostná zápletka, ľudia na to moc nechodili.

Marxovo dielo v minulosti inšpirovalo ľudí k revoltám. Je v súčasnosti doba alebo stav, kde by sa to mohlo zopakovať?

Maximálne na nejakej lokálnej úrovni, inak nie. Svet je príliš prepojený a globalizovaný. Ak by napríklad na Slovensku niekto uskutočnil marxistický prevrat, čo si teda dúfam nikto nepraje, takýto projekt by nemal dlhé trvanie. Nefungovalo by to. V súčasnosti sa máme lepšie a napokon to aj Marx predvídal. Predpokladal, že s rozvojom technológií sa aj obyčajný robotník bude mať lepšie. Problémom je, že bohatstvo vlastníkov kapitálu rastie rýchlejšie ako bohatstvo pracujúcich a nerovnosť sa zvyšuje, čo je vlastne pointou Marxovho Kapitálu.

Okrem písania divadelných hier, ktoré môžeme považovať za prejav abstraktného a kreatívneho myslenia, sa zároveň zaoberáte aj exaktnými údajmi, teda písaním ekonomických správ. Ako sa to dá skĺbiť?

Nevidím v tom problém. Som zvyknutý prekladať, čítať v angličtine a nemčine. Snažím sa texty pochopiť a pritom sa aj ďalej vzdelávať v ekonomických pojmoch a súvislostiach.

Je výhodou učiť sa za pochodu a nemať ekonomické vzdelanie?

Považujem to za výhodu. Niektorým veciam a faktom rozumiem inak ako človek, ktorý študoval ekonomické vedy.

Čo je pre vás najzaujímavejšie pri ekonomickom spravodajstve?

Najviac ma zaujímajú analýzy, predovšetkým z oblasti menovej politiky. Zvyčajne sú to komplikované správy a analýzy, ktoré ma nútia viac premýšľať, a to sa mi páči.

Vrátim sa ešte späť ku Grécku. Kým to staré bolo kolískou demokracie, to súčasné je skôr kolískou problémov. Prečo je to tak?

Ani starých Grékov si netreba idealizovať. Mali veľa problémov, napríklad aj s demokraciou. Aristofanove Oblaky sú o korupcii, ktorá rozkladá demokraciu, rovnako, ako to vidíme v súčasnosti. Aj grécki autori prostredníctvom divadla upozorňovali na problémy, s ktorými sa každodenne stretávali.