Quantcast
< sekcia Kultúra

VIDEO: Legendárneho Štefana Nosáľa si Lúčnica uctila galaprogramom

Na snímke záber z choreografie Vitaj jar v rámci slávnostného galaprogramu Lúčnice k životnému jubileu profesora Štefana Nosáľa. Foto: TASR - Michal Svítok

Program mapoval prostredníctvom tancov, filmových ukážok a priamych spomienok hostí dielo profesora Nosáľa od začiatkov až po súčasnosť.

Bratislava 7. marca (TASR) – Umelecký súbor Lúčnica uviedol v premiére v pondelok večer (6.3.) v historickej budove Slovenského národného divadla galaprogram Štefan Nosáľ 90. Bol elegantnou poctou dlhoročnému umeleckému vedúcemu súboru profesorovi Štefanovi Nosáľovi k jeho 90. narodeninám, ktoré oslávil 20. januára tohto roku.



Program mapuje prostredníctvom tancov, filmových ukážok a priamych spomienok hostí dielo profesora Nosáľa od začiatkov až po súčasnosť. Zároveň pripomenul aj jeho pôsobenie v ďalších oblastiach umeleckej sféry, ktoré bolo rovnako významné a úspešné.

Lúčnica predviedla choreografie Štefana Nosáľa z jeho tvorby. Prvou bol Zbojnícky tanec s pôvodnou choreografiou z roku 1950, čo bola prvá Nosáľová choreografia pre súbor, nasledovali Detvianska veselica z roku 1952, Radvanský jarmok (1955), Olaská (1995), Širákový (1970), Horehronci (1983) a úryvok z úspešného muzikálu Na skle maľované (1974), Vitaj jar (1975). Záver tvoril blok Zo zlatého fondu Lúčnice.



Medzi tanečnými číslami si na spoluprácu s jubilantom zaspomínali Stanislav Dúžek, Dagmar Hubová a Ján Ďurovčík. Zaplnené hľadisko aplaudovalo po každom tanečnom čísle a na záver vzdalo poctu vzácnej osobnosti a jubilantovi niekoľkominútovým standing ovation.

"Profesor Nosáľ je dar pre Slovensko, dokázal pretvoriť autentický slovenský folklór do podoby, ktorá je s nadšením prijímaná každou ďalšou generáciou. Urobil to tak vynikajúco, že súbor Lúčnica neustále prekračuje hranice Slovenska a ukazuje, že aj malé Slovensko môže byť svetové," uviedol k osobe jubilanta pre TASR minister kultúry Marek Maďarič.

"Je to náš umelecký vedúci a hlavný choreograf, ktorý v Lúčnici pôsobí už od roku 1949. Od roku 1953 je dokonca v plnom zamestnaní, čo je svetový unikát. Pán profesor je pre nás veľmi vzácny človek, pretože nielen vytvoril tie hlavné choreografie pre Lúčnicu, hlavné programy, ale on bol človekom, ktorý dostal slovenskú originálnu tradíciu, slovenský folklór v profesionálnej podobe na svetové javiská. Doma mal úspech už aj predtým, ľudia to chápali, vyvieralo to z ich sŕdc, ale on to dostal do operných domov, na najväčšie koncertné sály a na všetky pódiá, o ktorých môžeme niekedy iba snívať a on tam dostal pôvodnú slovenskú kultúru," doplnil pre TASR generálny riaditeľ Lúčnice Marián Turner.

"Za seba chcem poďakovať tej náhode a šťastiu, že som mohol kráčať po boku génia. Nemá ich Slovensko veľa a pán profesor je géniom tohto národa," povedal choreograf Ján Ďurovčík.

Profesor Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Absolvoval Gymnázium v Banskej Bystrici a Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odbore choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu prezident republiky udelili titul profesor.



V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice ako člen mužskej skupiny Odzemkári, onedlho bol zvolený aj za umeleckého vedúceho tanca a choreografa tejto skupiny. Od roku 1951 prevzal pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát. Od roku 1950 vytvoril v Lúčnici vyše 100 tanečných kompozícií i viacero samostatných celovečerných tematicky komponovaných programov.

Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry bol profesor Štefan Nosáľ ocenený mnohými medzinárodnými cenami, ako aj najvyššími domácimi oceneniami a štátnymi vyznamenaniami: Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rád Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007) a cena Pavla Straussa (2009).