< sekcia Kultúra

Maliar Gustav Klimt sa narodil pred 150 rokmi

Jeden z obrazov popredného maliara Gustava Klimta Foto: TASR/AP Photo

V týchto dňoch si pripomíname výročie narodenia popredného predstaviteľa viedenskej secesie, ktorý je považovaný za priekopníka nových foriem výtvarného umenia.

Viedeň/Bratislava 14. júla (TASR) - Rakúskeho maliara, grafika a popredného predstaviteľa viedenskej secesie Gustava Klimta vôli jeho zobrazovaniu žien alebo milostných scén mnohí považovali za šíriteľa pornografie. Iní zase za priekopníka nových foriem výtvarného zobrazovania. Gustav Klimt sa narodil vo Viedni pred 150 rokmi 14. júla 1862 v rodine zo strednej vrstvy, ktorá mala pôvod na Morave. V tomto roku si pripomíname 150. výročie jeho narodenia.

Gustav Klimt získal v roku 1883 štipendium na štúdium na viedenskej Škole umeleckých remesiel. Školu navštevoval spolu so svojím bratom, maliarom Ernestom a priateľom Franzom Matschom. Od roku 1880 vytvárali spolu stropové maľby v Karlových Varoch, pracoval na cykle "Alegórie a emblémy" pre viedenského nakladateľa Martina Gerlacha. V tomto období (1884) ho silne ovplyvnila tvorba Hansa Makarta. V roku 1885 Klimtov ateliér získal zákazku vyzdobiť podľa Makartových návrhov vilu Hermes pre cisárovnú Alžbetu. V roku 1890 Klimtovi udelili cisársku cenu za obraz Hľadisko Starého hradného divadla. V tom istom roku ateliér začína s výzdobou schodiska viedenského Umelecko-historického múzea. Počas ďalšej práce na výzdobe umelecko-priemyselného múzea sa začína meniť jeho štýl.

Klimta zvolili za prvého prezidenta Viedenskej secesie založenej v roku 1897. Stal sa tak hovorcom moderného umeleckého hnutia v Rakúsku. Secesia ako imaginatívna tvorba, ktorá v prírode hľadala svoje symboly, dávala prednosť prirodzenejšiemu pohybu. Bol to v podstate grafický dekoračný štýl, ktorý sa využil na predmetoch. Bezprostredným inšpirátorom secesného umelca bola príroda, najmä svet rastlín. Kvety, stonky a listy si vybrali pre ich vlnité siluety. Hoci ľalie, kosatce a orchidey patrili medzi najobľúbenejšie, ktorýkoľvek druh od paliem až po morské riasy poskytoval potenciál.

Klimtova revolta proti akademizmu strhla koncom 19. storočia vlnu odporu. Bol terčom urážok, ale aj nadšeného obdivu. Pre jedných bol šíriteľom pornografie, pre iných zase otcom novej maľby. Jeho maľba bola oslavou života, ale najmä ženy. Je moderným tvorcom tajomnej a dráždivej femme fatale - osudovej ženy. Stal sa ikonou viedenskej secesie.

Klimt vytvoril diela Pallas Athénu, Schubert pri klavíri, Nuda veritas, Filozofia. Proti obrazu Filozofia, ktorý získal na výstave v Paríži Zlatú medailu sa postavilo 87 profesorov. Ďalší z jeho obrazov Lekárstvo vyvolal búrku protestov, rozdelil maliarsku obec na dva tábory. V Berlíne mu vystavili "Nádej" a "Tri veky života". Ďalej namaľoval Portrét Fritzy Riedlerovej. Začal maľovať krajiny pod vplyvom van Gogha, napríklad dielo Slnečnice.

Rok 1907 sa chápe ako vyvrcholenie Klimtovho zlatého štýlu (Portrét Blochovej – Bauerovej, Danae, Nádej II.) Taktiež vytvoril ilustrácie k Lukianovým Rozhovorom s hetérami. Medzi jeho ďalšie majstrovské diela patrí Bozk, Judita II. (Salome) a fauvistami a Toulouse-Lautreca ovplyvnené diela Dáma s klobúkom a boa. Klimtov štýl sa okolo roku 1909 mení, zlato je nahradené inými farbami, napríklad Smrť a život.

Po roku 1912 vytváral dekoratívne a farebne jasné portréty pod Matisovým vplyvom. Zlaté pozadie diela Smrť a život zmenil na modré. Smrť matky stemnila farby na jeho dielach (Portrét Barbary Flögovej, Portrét Charloty Pulitzerovej, neskôr tvoril portréty s bohatými dekoratívnymi vzormi (Friederike Maria Beerová, Priateľka).

Rok pred svojou smrťou ešte vytvoril mnoho nových kompozícií a portrétov. Začal pracovať na dielach Nevesta a Adam a Eva. V roku 1918 Klimta postihol záchvat mozgovej mŕtvice a 6. februára zomrel. Mnoho jeho diel ostalo nedokončených.

Krajinomaľbu známeho rakúskeho maliara a grafika Gustava Klimta, ktorú za druhej svetovej vojny zhabali nacisti, predali v marci 2011 na aukcii v New Yorku za rekordných 40,4 milióna dolárov (vyše 29 miliónov eur).

Olejomaľbu Gustava Klimta "Litzlberg am Attersee" z roku 1915, ktorej odhadovaná hodnota je 20-30 miliónov eur, vrátilo roku 2011 Múzeum moderny z rakúskeho Salzburgu v rámci reštitúcie nacistami zhabaného majetku vnukovi pôvodnej majiteľky.

V Leopoldovom múzeu vo Viedni otvorili vo februári 2012 pri príležitosti 150. výročia narodenia významného predstaviteľa secesie výstavu nielen o jeho tvorbe, ale aj o súkromí. Výstava prináša jeho dobové výroky a texty, ktoré odhaľujú záľuby autora, jeho denný program, názory, vyhliadky i obavy z budúcnosti. Gustav Klimt je známy predovšetkým ako pôžitkár. Bližší pohľad na jeho vnútorný život podľa autorov výstavy odhaľuje obraz citlivého a v mnohých momentoch až hlboko smútkom zasiahnutého človeka.