Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Kultúra

Marián Milčák: Hlas básnika neprekričí tento hlučný a bizarný svet

Marián Milčák, archívna snímka. Foto: archív autora

Postavenie i poslanie básnika dnes vníma celkom odlišne od čias, keď sa literáti angažovali vo verejnom živote, v politike, ba nezriedka aj v revolučných bojoch.

Bratislava 4. septembra (TASR) - Provinčné básne - tak znie pracovný názov básnickej zbierky, na ktorej aktuálne pracuje básnik Marián Milčák – hoci, ako prezradil, nikam sa neponáhľa.

"Najbližšie sú mi texty, na ktorých pracujem. Autora prenasleduje večná nespokojnosť s tým, čo napísal, aj keď do úsilia napísať báseň dáva obrovské množstvo energie a neraz obetuje všetko," uviedol Milčák pre TASR.

V piatok 4. septembra bude mať básnik, prekladateľ a vysokoškolský učiteľ Marián Milčák 60 rokov.

Marián Milčák sa narodil 4. septembra 1960 v Revúcej v rodine lekára a spisovateľa Jána Milčáka. Jeho bratom je prekladateľ, vydavateľ a spisovateľ Peter Milčák. Život a pôsobenie rodiny sú späté so spišským mestom Levoča.

"Pamätám si zo skorého detstva ako otec zavretý vo svojej pracovni dlho do noci písal na písacom stroji. Vtedy som tomu nerozumel. Literatúru nám približovala mama, čítala nám po večeroch, viedla nás k umeleckému prednesu a kupovala nám knihy. Otec si až neskôr začal všímať moje a bratove pokusy niečo napísať," zaspomínal si Marián Milčák.

Prvý text, ktorý začínajúcemu autorovi uverejnili, bola rozprávka. Napísal ju pod vplyvom čitateľského zážitku z knihy Tomáša Janovica (Ne)ukradni tri vajcia. Rozprávka potom vyšla v levočskom školskom časopise.

"Lekárska profesia ma veľmi nelákala. Keby bol otec liečiteľ, bylinkár alebo homeopat, možno by som dnes robil niečo iné," doplnil Marián Milčák.

Vyštudoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Po štúdiách pôsobil ako pedagóg na Strednej poľnohospodárskej škole v Spišskej Novej Vsi, potom na Strednej zdravotníckej škole v Levoči a bol tiež odborným asistentom na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove.

V rokoch 1999-2003 pracoval ako lektor slovenského jazyka na Varšavskej univerzite a v rokoch 2005-2008 na Sliezskej univerzite v Katoviciach v Poľsku. Podieľal sa tiež spoločne s bratom Petrom Milčákom na organizovaní literárnych podujatí a básnických festivalov. Dnes pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry.

Marián Milčák debutoval v roku 1989 zbierkou básní Priestupný rok, nasledovala Mramorová sieň (1992) preberajúca námety z gréckej mytológie, zbierka Pevné hviezdy (1992) a Plnosť (1993) inšpirovaná biblickou prorockou antikou. V roku 1995 nasledovala zbierka Skrytá pieseň. V roku 2004 vyšla Milčákovi literárno-teoretická kniha O nezrozumiteľnosti básnického textu a sedem úvah o poézii združuje dielo Mýtus a báseň (2010).

Milčákove verše boli preložené do angličtiny, češtiny, poľštiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny, ukrajinčiny, maďarčiny, chorvátčiny, slovinčiny, litovčiny a iných jazykov.

Najaktuálnejšími dielami Mariána Milčáka sú v poradí ôsma zbierka básní Hra s hadmi (2014) a napokon knižka krátkych prozaicko-poetických a filozoficky ladených textov s názvom Teserakt z roku 2018. Tento zvláštny termín pomenúva štvorrozmernú kocku. Jeho autorom bol excentrický britský matematik a spisovateľ Charles Howard Hinton, myšlienku však svojho času prezentoval aj český autor sci-fi Ludvík Souček. Milčákove texty majú naozaj doslova štvorrozmerný presah do prírodných vied, matematiky, filozofie, ale aj psychológie.

"Možno za to nemôžem, ale upútava ma to, čo tento svet presahuje, istá spiritualita a tajomstvo," vysvetlil Marián Milčák. Postavenie i poslanie básnika dnes vníma celkom odlišne od čias, keď sa literáti angažovali vo verejnom živote, v politike, ba nezriedka aj v revolučných bojoch.

"Som presvedčený, že boj, politika a buditeľstvo už dávno nevedú ku kvalitnej básnickej výpovedi. Za týmito fenoménmi sú mimoliterárne ambície. Poetika básnického textu bola v 20. storočí ovplyvnená depoetizačnými postojmi mnohých skvelých básnikov a poetiek. Básnický jazyk smeruje k čoraz väčšej civilnosti a niekedy sa tvári, že ide o jazyk medicíny, kvantovej fyziky, zosurovenia, alebo naprostej nezrozumiteľnosti. Hlas básnika je nepragmatický, neprekričí tento hlučný, nepokojný a v mnohom bizarný svet. Ticho, pokora a intimita môžu byť za kulisami dobrej poézie," povedal pre TASR jubilujúci autor Marián Milčák z Levoče.