< sekcia Kultúra

Matica slovenská si pripomína 200. výročie narodenia A. Sládkoviča

Najvýznamnejší básnik štúrovskej generácie, evanjelický kňaz, aktívny účastník národného života ANDREJ SLÁDKOVIČ sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Autor známej básnickej skladby Marína napísanej v štúrovskej slovenčine, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. K vrcholom jeho tvorby patrí aj rozsiahla lyricko-epická báseň Detvan. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 - 1849. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič. Zomrel 20.4.1872. Na archívnej snímke obraz Podobizeň Andreja Sládkoviča od maliar Jozefa Božetecha Klemensa na výstave 100 rokov slovenského výtvarného umenia v Slovenskom múzeu v Bratislave 7. apríla 1948. Foto: TASR/Ladislav Roller

V roku 1861 sa Sládkovič podieľal na prijatí a formulácii textu Memoranda národa slovenského, ktoré obsahovalo požiadavku na založenie MS.

Bratislava 30. marca (TASR) - Maticu slovenskú (MS) založili 4. augusta 1863 najvýznamnejšie slovenské osobnosti 19. storočia. Jedným zo štúrovcov, ktorý aktívne prispel k tomuto míľniku slovenských dejín, bol aj Andrej Sládkovič. Ustanovizeň si ho pripomína ako svojho zakladajúceho člena a matičiara pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. TASR o tom informovala Veronika Matušková, hovorkyňa Matice slovenskej.

"Je mi osobne veľmi ľúto, že pre prísne opatrenia z dôvodu šírenia koronavírusu si nemôžeme včas uctiť Andreja Sládkoviča na plánovanom kultúrnom podujatí v Hrochoti. Samozrejme, ochrana zdravia ľudí je teraz najdôležitejšia, preto sa podujatie uskutoční v náhradnom termíne," uviedol predseda MS Marián Gešper. Pripomenul, že najstaršia národná ustanovizeň Slovákov mohla vzniknúť aj vďaka Sládkovičovi. V roku 1861 sa podieľal na prijatí a formulácii textu Memoranda národa slovenského, ktoré obsahovalo požiadavku na založenie MS: "Osobne sa zúčastnil na ustanovujúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine 4. augusta 1863 a stal sa jej zakladajúcim členom i členom matičného výboru. Pri tejto príležitosti Sládkovič napísal oslavnú báseň Pamiatka pre deň 4. augusta."

Sládkovič sa podieľal na tvorbe Literárneho odboru MS a bol posudzovateľom matičných literárnych súbehov. V gescii MS intenzívne pracoval na rozsiahlych dokumentoch Denník a Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia. V roku 1869 mu Výbor Matice slovenskej odsúhlasil finančnú pomoc vo výške stopäťdesiat zlatých, ktorú mu osobne odovzdal matičný tajomník Franko Víťazoslav Sasinek. Po predčasnej smrti Andreja Sládkoviča sa v apríli 1872 uskutočnila v sídle MS slávnostná panychída a fakľový sprievod na jeho pamiatku.

Svojmu velikánovi sa MS odvďačila aj po jeho smrti. Výrazne sa zaslúžila o popularizáciu jeho diela. "V roku 1939 v matičnom vydavateľstve vyšli Sládkovičove Zobrané básne a v roku 1970 monografia o Sládkovičovej Maríne pod názvom Diamant v hrude," priblížil Gešper s tým, že v roku 1972 ustanovizeň vydala aj druhé zrevidované vydanie základnej monografie Andrej Sládkovič s podtitulom Život a dielo.

Inštitúcia sa v najbližšom období odvďačí básnikovi opäť, a to krátkym historickým dokumentom o jeho živote, diele a matičnej práci, ktorý bude slúžiť aj ako moderná vzdelávacia pomôcka pre školy.