Bratislava 11. novembra (TASR) - Osemnásty ročník Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos vyvrcholí v piatok 13. novembra záverečným koncertom vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Pod taktovkou dirigenta Mariána Lejavu vystúpi Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, ako sólista sa predstaví huslista Milan Paľa. „Dramaturgia večera prepája diela skladateľov, ktorých životné a umelecké osudy poznačili totalitné režimy 20. storočia, s tvorbou súčasných autorov a prinesie až dve svetové a tri slovenské premiéry,“ avizuje Zuzana Meleková z Hudobného centra, ktoré festival organizuje.

Koncert otvorí Ouvertúra pre malý orchester českého skladateľa nemecko-židovského pôvodu Hansa Krásu (1899 - 1944), ktorý bol počas druhej svetovej vojny deportovaný do koncentračného tábora Terezín. Aj v mimoriadne ťažkých podmienkach pokračoval v komponovaní a organizovaní hudobného života. „Jeho predohra, vytvorená v prostredí tábora, je pozoruhodným svedectvom tvorivej vitality a umeleckej invencie napriek neľudským okolnostiam,“ dodáva Meleková.

Upozorňuje aj na svetovú premiéru skladby TexTy V. slovenskej skladateľky Jany Kmiťovej (1976), napísanej pre veľký orchester. Dielo je súčasťou autorského cyklu, v ktorom skladateľka skúma vzťahy medzi hudbou, poéziou a slovom.

Ďalším slovenským premiérovým uvedením bude orchestrálna skladba Exeo (sólo č. 5 pre orchester) francúzskeho skladateľa Pascala Dusapina (1955). „Dielo patrí do rozsiahleho cyklu Sept Solos pour orchestre, ktorý skladateľ vytváral v priebehu sedemnástich rokov. Dusapin v ňom skúma orchester ako jeden živý organizmus a hľadá nové možnosti orchestrálnej formy,“ dodáva Hudobné centrum.

Osobitné miesto v programe patrí ukrajinskému skladateľovi Valentinovi Bibikovi (1940 - 2003). Jeho skladba Dedication pre sláčikový orchester a organ, ktorú skladateľ venoval arménskemu dirigentovi a violistovi Surenovi Kočarjanovi a „je meditáciou o večnosti, ľudskosti, kráse a tragike sveta“, zaznie v slovenskej premiére.

Záver koncertu bude patriť Husľovému koncertu slovenského skladateľa Petra Kolmana (1937 - 2022), ktorý zaznie vo svetovej premiére v revidovanej verzii z roku 2003. Kolman patril k významným predstaviteľom hudobnej avantgardy 60. rokov a výrazne sa podieľal na rozvoji experimentálnej hudby na Slovensku. Po politických perzekúciách počas normalizácie bol nútený opustiť vlasť a v roku 1977 odišiel do Rakúska. „Jeho Husľový koncert vznikol už v roku 1960, v závere štúdia kompozície na VŠMU u Jána Cikkera. Dielo spája impulzy Bélu Bartóka a druhej viedenskej školy, pričom odhaľuje Kolmanovu kompozičnú precíznosť, muzikalitu aj schopnosť pracovať so širokou škálou emócií,“ dodáva Hudobné centrum s tým, že k revízii skladby sa autor vrátil po desaťročiach so zámerom prehĺbiť a zhutniť pôvodnú hudobnú výpoveď.