< sekcia Kultúra

Múzeum na Bojnickom zámku vzniklo aj vďaka miestnym obyvateľom

Pohľad na Bojnický zámok 24. mája 2018. Archívna snímka. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Začiatky múzea boli ťažké, zámok totiž slúžil aj ako internát, sklad bahna, pekáreň či lesný úrad a pre vznik expozície bolo potrebné tieto zložky delimitovať.

Bojnice 7. septembra (TASR) - Slovenské národné múzeum (SNM) - Múzeum Bojnice si pripomína 70 rokov od založenia múzea v priestoroch Bojnického zámku. Vtedajšie Krajské nitrianske múzeum v Bojniciach vzniklo 7. septembra 1950 ako reakcia na ničivý požiar zámku. O jeho založenie sa zaslúžili i miestni obyvatelia.

"Naplneniu sna grófa Pálffyho, aby tu bolo zriadené múzeum, predchádzala katastrofická udalosť, a to požiar, ktorý vypukol 9. mája 1950. Dovtedy to bol objekt, ktorý patril súkromnej firme. Neskôr ho znárodnili, no naďalej patril súkromnej firme alebo jej nasledovníkovi," načrtol v pondelok pre TASR archivár múzea Erik Kližan.

Úrady mali podľa neho veľký problém rozhodnúť sa, čo do budovy dať, keďže však bolo pár rokov po vojne, museli riešiť iné udalosti. "Požiar prišiel vhod aj pre objekt zámku a jeho využitie. Vznikli pri ňom obrovské škody a vtedy vyšlo na povrch, že objekt len chátra a nie je účelne využitý. Hneď na druhý deň po požiari zasadlo zastupiteľstvo, prišli tam všetci občania a spísali rezolúciu, kde odporučili vrcholným orgánom, ako riešiť požiar zámku a jeho obnovu. Jedným z bodov bolo zriadiť v zámku Krajské nitrianske múzeum," priblížil.

Začiatky múzea boli ťažké, zámok totiž slúžil aj ako internát, sklad bahna, pekáreň či lesný úrad a pre vznik expozície bolo potrebné tieto zložky delimitovať. Zbierky, ktoré do Bojníc dovážali, tam tak nemohli inštalovať. Celé priestory zámku obsadilo múzeum až o tri roky neskôr. "Múzeum malo vlastivedný charakter, dokumentovať malo všetky oblasti vývoja Nitrianskeho kraja. Boli tu expozície vývoja prírodných vied, človeka, feudalizmu a posledná časť bola venovaná úspechom budovania socialistického človeka. V objekte stredného hradu, ktorý bol od čias Pálffyho nedotknutý, bola inštalovaná expozícia bývania šľachty v minulosti," spomenul Kližan.

O desať rokov neskôr, v roku 1960, múzeum navštívilo viac ako 100.000 ľudí. "Pútal ich nielen vzhľad Bojnického zámku, ale i to, že postupne, pomaly každým rokom boli otvárané nové expozície. Boli v modernom štýle, pretože vedenie múzea usúdilo, že nemôže čakať na to, aby im niekto urobil vitríny. Začali sa tu tak vyrábať vitríny," doplnil archivár múzea.

K myšlienke grófa Pálffyho, posledného šľachtického majiteľa zámku, sa múzeum prihlásilo až neskôr. "Charakter krajského múzea malo do roku 1960 a od tohto roka sa stalo metodickým centrom pre všetky múzeá stredoslovenského kraja. Už niekedy v 70. alebo 80. rokoch 20. storočia sa uvažovalo, že takýto objekt je škoda využívať na účely vlastivedného múzea, keďže tie boli v každom okrese," vysvetlil Kližan.

Bojnický zámok bol podľa neho jedinečný svojím umiestnením, výzorom aj svojimi dejinami, preto bolo v roku 1982 prijaté uznesenie, že múzeum bude pretransformované na celoslovenské a začne sa špecifikovať na život šľachty na Slovensku a dokumentáciu vývoja národnej kultúrnej pamiatky zámok Bojnice. "Až po revolúcii, keď bolo možné prihlásiť sa k šľachtickým koreňom, sme sa začali viac identifikovať s grófom Pálffym," dodal.