Bratislava 11. mája (TASR) – V Rytierskej sieni Bratislavského hradu sú vystavené štyri unikátne zbierkové predmety, ktoré prezentujú dávnu českú a slovenskú minulosť.

Výstavu pripravilo Historické múzeum Slovenského národného múzea (SNM). Na dnešnom slávnostnom otvorení sa zúčastnili ministri kultúry ČR Daniel Herman a SR Marek Maďarič, ktorí nad ňou prevzali záštitu. Ide o mimoriadnu príležitosť, keď budú na krátky čas vystavené poklady z troch českých a jedného slovenského múzea.

"Je to jedinečná výstava, pretože slovenská verejnosť má prvýkrát možnosť vidieť originály z najstarších čias. Je tiež dôkazom vynikajúcej spolupráce múzejníkov z oboch krajín," povedal na vernisáži Maďarič.

Aj Herman ocenil spoluprácu zúčastnených múzeí. Zároveň dodal, že keď túto výstavu otváral v Prahe, chýbal na naj zlatý náramok zo Slovenska. Teraz je expozícia obohatená o tento unikát.

Podľa generálneho riaditeľa Národného múzea v Prahe Michala Lukeša vystavené predmety majú nevyčísliteľnú hodnotu. "České exponáty by dosahovali šesťciferné sumy v eurách. Pri ich preprave na našom území asistovala česká polícia, na slovenskom zasa slovenská. Exponáty sú na výstave pod prísnymi bezpečnostnými opatreniami," potvrdil Lukeš ich vzácnosť.

Pražské Národné múzeum sa prezentuje keltskou kamennou hlavou, ktorá patrí medzi najdôležitejšie predmety jeho archeologickej zbierky. Hlava keltského héroa sa stala ikonou keltského umenia, ktorá je jednou z najčastejšie fotografovaných keltských pamiatok na svete. Vo vitríne vidieť, že bola po poškodení zlepená z piatich kusov. "Už pred vyše 9000 rokmi bola zrejme poškodená a v takom stave ju v máji roku 1943 našiel majiteľ pieskovne neďaleko Mšeckých Žehrovic. Je chvályhodné, že túto vzácnosť odovzdal štátu," uviedol pre TASR kurátor zbierky Národného múzea Pavel Sankot.

Moravské zemské múzeum v Brne predstavuje svoj umelecký poklad, najslávnejšiu keramickú sošku z obdobia lovcov mamutov Vestonickú venušu. Tá býva vystavovaná len pri veľmi vzácnych príležitostiach. Je vymodelovaná z hliny a vypálená, má výšku 11,5 cm, šírku 4,4 a hrúbku 2,8 cm. Je z obdobia pred takmer 30.000 rokov a bola nájdená 13.7.1925 v Dolných Vesteniciach. Dokumentuje existenciu keramiky v paleolite a je najstarším i veľmi hodnotným predmetom z keramiky na svete.

Aj deväť železných meteoritov je svetovým unikátom. Poskytlo ich Slezské zemské múzeum v Opave, boli nájdené v Opave - Kylešoviciach. Meteoritické železá sú pozoruhodné aj okolnosťami ich nálezu. "Ležali v kultúrnej vrstve osídlenia paleolitických lovcov kultúry epigravettienu, pričom vek lokality je datovaný do obdobia pred 18.000 rokmi. Je otázne, či boli paleolitickí lovci priamymi svedkami pádu meteoritu, alebo jeho fragmenty pozbierali až neskôr. Meteority objavili robotníci v júli 1925," priblížila nález riaditeľka Slezského zemského múzea Jana Horáková.

Výstava bola pripravená pri príležitosti 200 rokov českého múzejníctva a obišla všetky tri domovské múzeá v Prahe, Brne a Opave. V Bratislave je obohatená o európsky unikát zo zbierok Archeologického múzea SNM. Je to zlatý náramok z doby rímskej nájdený v Zohore, ktorý patril germánskemu veľmožovi. Tento vzácny a jedinečný šperk je datovaný do prvého až druhého storočia n. l. a patrí k najdrahocennejším šperkom svojho druhu v Európe vôbec. Náramok s priemerom 9 cm váži 304,7 gramu.

"Keďže je to unikát z masívneho, veľmi kvalitného zlata, jeho hodnota je finančne nevyčísliteľná. Ak by sa podobný zlatý šperk dostal na privátnu aukciu, jeho cena by sa vygenerovala. Rozhodne ide o čiastky, ktoré si nemôže dovoliť ani bohatší podnikateľ," povedal pre TASR riaditeľ Archeologického múzea SNM Vladimír Turčan.

Výstava Unikáty českých a slovenských múzeí potrvá do 14. júna.