Bratislava 5. júna (OTS) - Jedným oslavované, iným zatratené. Manželstvo alebo partnerské súžitie je témou starou ako ľudstvo samo. Spočiatku s hlavou v oblakoch, miestami uletené, občas ako po tvrdom pristátí, na sto percent však nevyspytateľné a autentické. Prenesme rytmus manželského života do kokpitu lietadla s výdatnou dávkou plnokrvného chaosu, ale aj ostrovtipom nasiaknutého humoru. Od strateného kľúča od motora, cez odtrhnutý podvozok až po snahu zotrvať v správnom kurze či nestratiť sa v bermudskom trojuholníku.

Nechajme sa z pera Ľuda Ferenca uniesť humorným príbehom z oblakov. Divadelná komédia v nás prebudí snahu prežiť a tiež nám usporiada turbulenciou rozkolísané názory. Na palube lietadla sa bude podávať jemný dvojzmysel aj hrubozrnná kaša divadelnej satiry. Držte si preto klobúky, chystajte padáky. Budeme padať z výšky 10 000 metrov až na samé sarkastické dno, kde sa opäť odrazíme do nadmorských výšin osvietených bystrým zmyslom pre recesiu aj múdro. Letom nás bude sprevádzať dôvtipná a kvapku nezbedná palubná posádka hercov, Lujza Garajová Schrameková, Dominika Richterová, Juraj “Šoko” Tabaček a Peter Sklár. Režisérsku pečať zanechá Jakub Nvota a hudobnú či rečnícku vložku bude mať na starosti Kamil Mikulčík.

Konverzačná komédia Let číslo 124 si herecké kvarteto aj samotného režiséra okamžite získala. “V rovine textu od autora Ľuda Ferenca to boli jeho autorské polohy, kde siaha až k dadaistickému poňatiu. Kde je humor veľmi hravý, odpútaný, nie je konkrétny a pohráva sa s významami. Dáva tomu istú slobodu, krídla. Zároveň tu bol nápad osloviť Lujzu do hlavnej role a to bol akýsi pevný bod. Je to herečka, ktorá si tento žáner ctí, rozumie mu, vie ho hrať a s partnerom Petrom Sklárom o to väčšmi,” nechá sa počuť režisér, Jakub Nvota.

“Bolo potešujúce, že ma autor hry Ľudo Ferenc vôbec registruje a chce mi úlohu zveriť. Rozhodnutie ísť do toho v tomto hereckom zložení bolo pre všetkých spoločné a tým, že je to pod režisérskou taktovkou Kuba Nvotu, tomu aj veríme,” dodáva Lujza Garajová Schrameková.

Celou hrou sa prelína paralela medzi manželským vzťahom a kokpitom s pilotmi. “Naštartovanie motora tu vnímame ako parafrázu k tomu, že sa naštartuje akýsi vzťahový pohon. Hľadajú sa kľúče, ktoré môžu znamenať intimitu, blízkosť, čo sa po viacerých rokoch vzťahu vytráca. Pomenúva to bežné veci, ktoré sa dejú vo vzťahoch, len inou cestou. Vybrala sa terminológia letectva, čo sa mi veľmi páči,” vyznal sa nám Juraj “Šoko” Tabaček.

Uletenou inscenáciou sa nesú aj jemné dvojzmysly. “Snažíme sa vytvoriť takú mieru, aby tá myšlienka vznikla v divákovej hlave, že on si uvedomuje ten dvojzmysel. Nič nechceme príliš tlačiť,” zamyslel sa Jakub Nvota. Sú však zakaždým dvojzmysly a humorné situácie divákom správne navnímané? “Krása divadla je v tom, že každý si v hre nájde to svoje a pochopí veci úplne inak, cez seba,” uvažuje Dominika Richterová.

Divadelná hra sa podriaďuje scenáru, rovnako aj vedeniu režiséra. Dá sa v takom prípade preniesť do príbehu vlastný názor? “Ak tam herec dá svoj názor, tak sa mu to aj ľahšie hrá. Tým pádom je tam väčšmi za seba. Všetko sa však podriaďuje režisérovi, on má to právo veta,” zamyslí sa Peter Sklár. “Herec už len musí objaviť spôsob, ako to zo svojho života do predstavenia preniesť tak, aby neporušil zámer,” rozpovie Dominika Richterová.

Paralela partnerského vzťahu prenesená do lietadla je inovatívne a svieže prevedenie. Znela by rovnako príťažlivo aj metafora cestovania vlakom? “Áno, čokoľvek, čo sa rúti k stene,” s úsmevom navrhne Lujza Garajová Schrameková. “Myslím si, že lietadlo je celkom zaujímavé, lebo vlak nie je priestor, kde by vznikali tak špecifické situácie. Človek sa posadí do lietadla, zrazu je vytrhnutý z kontextu, pod nohami sa mu menia krajiny, ktoré majú vlastné zákony. Je to oveľa markantnejšie, než keby sme išli transsibírskou magistrálou,” úderne dopovie Juraj “Šoko” Tabaček.

Je nesmierne poznať, že herecká chémia na pódiu zafungovala. Miestami sme v divadle nadobudli pocit, akoby sme širšie príbuzenstvo na rodinnej veselici a sme súčasťou celého diania. “Pevne dúfam, že takýto pocit budú mať aj diváci,” s vďačnosťou a úsmevom uzatvára Peter Sklár.