< sekcia Kultúra

Od narodenia virtuóza a skladateľa Franza Liszta uplynie 210 rokov

Na archívnej snímke busta Franza Liszta, významného uhorského hudobného skladateľa a najväčšieho klavírneho virtuóza na svete. V Bratislave 12. júna 1974. Foto: TASR - Anton Zagar ml.

Liszt bol známy tým, že vďaka svojim klavírnym úpravám popularizoval hudbu iných skladateľov. Upravoval Schubertove piesne, Beethovenove symfónie či Berliozovu Fantastickú symfóniu.

Raiding/Bratislava 22. októbra (TASR) - Klavirista, skladateľ, dirigent, pedagóg a predstaviteľ hudobného novoromantizmu Franz Liszt sa zaradil medzi najslávnejších virtuózov v histórii hudby. Už ako deväťročný prvýkrát verejne vystúpil v Bratislave. Jeho osobitý a temperamentný štýl mu zaručili mimoriadnu obľubu a úspech u publika. Vytvoril vyše 700 hudobných diel.

Od narodenia slávneho hudobníka Franza Liszta uplynie v piatok 22. októbra 210 rokov.

Franz Liszt sa narodil 22. októbra 1811 v Raidingu, na území dnešnej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland, ktorá v tom čase bola súčasťou Uhorska v rámci rakúsko-uhorskej monarchie. Jeho otec Adam Liszt bol správcom statkov šľachtickej rodiny Esterházyovcov. Ovládal hru na violončelo a niekoľko ďalších hudobných nástrojov a podporoval svojho syna v umeleckej kariére. Keď so svojím dvanásťročným potomkom odcestoval do Paríža, školská rada odmietla prijať Franza na konzervatórium s odôvodnením, že je cudzinec. Jeho výučby sa potom ujali hudobníci ako napríklad Antonio Salieri, Carl Czerny, Antonín Rejcha či Ferdinando Paer.

Už ako trinásťročný Liszt napísal svoju prvú a jedinú operu Don Sanche, ktorú uviedli v Paríži 17. októbra 1825. Po úspechoch na turné po Európe ho zasiahla smrť otca. Na istý čas dokonca stratil záujem o hudbu a začal čítať knihy o umení a náboženstve. Keď však v roku 1831 po prvýkrát počul strhujúci výkon talianskeho huslistu Nicola Paganiniho, chlapec si zaumienil dosiahnuť podobnú virtuozitu ako jeho vzor. Zaujať mimoriadnymi technickými schopnosťami sa mu napokon aj podarilo.

Súčasne s klaviristom a skladateľom Frédéricom Chopinom patril v 19. storočí k svetovej špičke v oblasti hudby. Zatiaľ čo Chopin sa vyznačoval jemnosťou, Liszt si vyslúžil pomenovanie "titán klavíra". Jeho hra bola strhujúca, vášnivá a bohatá na rôzne efekty.

V roku 1835 opustil Francúzsko a odišiel do Švajčiarka s partnerkou grófkou Marie d’Agoult. V júni 1840 sa predviedol v Londýne a hľadisku ponúkol novinku, ktorou bol klavírny recitál. Dovtedy sa totiž slovo recitál používalo iba pri prednese literárnych diel.

Na snímke vydanej 27. januára 2021 rukopis festivalovej piesne Franza Liszta k Schillerovmu jubileu.
Foto: TASR/DPA


Liszt sa vymykal z tradičnej formy koncertovania. S hľadiskom komunikoval, nemal problém upraviť sedadlá tak, aby sa medzi svojimi obdivovateľmi mohol pohybovať a vedel hudobne improvizovať. Charakteristická bola jeho zručnosť vymyslieť originálnu skladbu podľa melódie, ktorú navrhol náhodný člen publika. Jeho schopnosti vzbudiť u ľudí celú plejádu emócií a vytrženia vyústili v takzvanú Lisztomániu. Tento pojem zaviedol v roku 1844 spisovateľ Heinrich Heine, ktorý bol svedkom hystérie, ktorú vyvolala osoba Franza Liszta.

Liszt bol známy tým, že vďaka svojim klavírnym úpravám popularizoval hudbu iných skladateľov. Upravoval Schubertove piesne, Beethovenove symfónie či Berliozovu Fantastickú symfóniu. Vytvoril hudobné parafrázy, ktoré prepájajú alebo kombinujú rôzne témy z opier a väčších diel. Jeho dielo Réminiscences de Don Juan (1841), podľa Mozartovho Dona Giovanniho, je typickým príkladom tohto žánru.

Po nepretržitom koncertovaní, ktoré trvalo niekoľko rokov, sa v roku 1848 usadil spolu s novou láskou princeznou Carolyne von Sayn-Wittgenstein v nemeckom Weimare. Stal sa dirigentom miestnej opery a počas tohto obdobia sa sústredil na vytváranie nových hudobných foriem. Vytvoril typ orchestrálnej skladby – symfonickú báseň, ktorá ilustruje alebo evokuje báseň, príbeh, maľbu alebo iný nehudobný zdroj. Medzi takéto známe diela patria Les Préludes (1849), Tasso: lamento e trionfo (1849), Prometheus (1850), Mazeppa (1851), Orpheus (1853) či Hamlet (1858).

Jeho etudy rozšírili klavírnu techniku nad rámec toho, čo sa predtým považovalo za možné. Známe sú The Grandes études de Paganini (1851) aj The Transcendental Études (1852). Z poetických cyklov, ktoré vytvoril, možno spomenúť Consolations (1849). Slávne sú aj jeho Uhorské rapsódie, valčíky či Sonáta h moll (1853).



Predovšetkým na duchovnú tvorbu sa Liszt orientoval v Ríme (dokonca vstúpil do františkánskeho rádu), kde sa venoval oratóriám. K chrámovým skladbám patria Svätá Alžbeta (1857–62), Kristus (1855–66), Missa choralis (1859–65) a ďalšie. Liszt sa zdržiaval aj v Budapešti. V roku 1875 sa v tomto meste stal predsedom novej hudobnej akadémie.

Nešťastný pád v jeho dome vo Weimere viedol k zdravotným problémom. Zomrel na následky zápalu pľúc 31. júla 1886 a je pochovaný na cintoríne v nemeckom Bayreuthe. V Bratislave nesie jeho meno Námestie Franza Liszta.