Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Javiskový šarm, zvonivý soprán, herecké danosti, ako aj bohatá koncertná činnosť urobili z Lucie Poppovej populárnu opernú hviezdu. Jej hlas je zachytený na 135 dlhohrajúcich platniach.
Autor TASR
Záhorská Ves/Bratislava 12. novembra (TASR) - Lucia Poppová patrila medzi popredné operné hviezdy a dlhé roky žiarila na všetkých svetových operných a koncertných pódiách ako obzvlášť uznávaná interpretka najmä diel Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Straussa. Dnes uplynulo 75 rokov od jej narodenia.
Poppovej bohatú umeleckú činnosť odmenili množstvom významných ocenení: Viedenská opera jej udelila čestné členstvo, Viedenskí filharmonici Striebornú ružu, v Rakúsku a nemeckom Bavorsku jej udelili titul Kammersängerin. Na jej počesť sa každoročne usporadúva koncert v Slovenskej filharmónii v Bratislave Hommage a Lucia Popp a medzinárodná spevácka súťaž Lucie Poppovej.
Lucia Poppová sa narodila 12. novembra 1939 v Záhorskej Vsi. Jej umelecké začiatky sa viažu na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde študovala operný a koncertný spev. Z viacerých postáv na javisku Divadelného štúdia VŠMU vynikla jej Phillina (Mignon, 1962). Počas štúdia spolupracovala s Operou Slovenského národného divadla (SND), napríklad pohostinsky spievala Kráľovnú noci v Čarovnej flaute.
V súvislosti s jej mimoriadnymi úspechmi v opernom svete sa akosi pozabudlo, že v roku 1958 vytvorila epizódnu úlohu vo filme Štyridsaťštyri a v rokoch 1962-1963 hlavnú ženskú úlohu - Aničku - vo filme Jánošík.
V roku 1963 odišla Lucia Poppová do Rakúska, kde pôsobila vo viedenskej Štátnej opere. Spievala v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), Mníchove (Nemecko), Salzburgu (Rakúsko), v londýnskej Covent Garden (Veľká Británia), v newyorskej Metropolitan Opere (USA), v parížskej Veľkej opere (Francúzsko), milánskej La Scale (Taliansko) a na veľkých amerických javiskách.
Hviezdila v dielach Mozarta a Straussa
Hoci jej doménou bol najmä repertoár Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Straussa, v druhej polovici 60. rokov 20. storočia ju na najväčších svetových scénach preslávili okrem Kráľovnej noci (Čarovná flauta) aj ďalšie postavy: Zerlina (Don Giovanni), Despina (Cosi fan tutte), Pamina (Čarovná flauta), Zuzanka a neskôr Grófka (Figarova svadba), Sophie (Gavalier s ružou). Poslednú spievala prvý raz vo Viedni v roku 1966. Jej veľmi bohatý repertoár obsahoval ďalšie profilové úlohy, napríklad Eurydika (Orfeus a Eurydika), Anička (Čarostrelec), Manon (Manon) a po roku 1980 aj dramatickejšie postavy, napríklad Tatiana (Eugen Onegin), Marienka (Predaná nevesta), Evička (Majstri speváci norimberskí) a najmä dve straussovské postavy Maršalka (Gavalier s ružou) a Arabella (Arabella).
Javiskový šarm, zvonivý soprán, bohatá muzikalita vokálneho prejavu, herecké danosti, ako aj bohatá koncertná činnosť a spolupráca s filmom a gramofónovými spoločnosťami urobili z Lucie Poppovej jednu z najpopulárnejších operných hviezd. Jej hlas je zachytený na 135 dlhohrajúcich platniach.
Po sobáši sa usadila s manželom v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Zákerná choroba predčasne ukončila jej plodný život. Zomrela 16. novembra 1993 v nemeckom Mníchove, niekoľko dní po svojich 54. narodeninách. Pochovaná je v Bratislave.
Poppovej bohatú umeleckú činnosť odmenili množstvom významných ocenení: Viedenská opera jej udelila čestné členstvo, Viedenskí filharmonici Striebornú ružu, v Rakúsku a nemeckom Bavorsku jej udelili titul Kammersängerin. Na jej počesť sa každoročne usporadúva koncert v Slovenskej filharmónii v Bratislave Hommage a Lucia Popp a medzinárodná spevácka súťaž Lucie Poppovej.
Lucia Poppová a Placido Domingo v opere La Traviata:
Lucia Poppová sa narodila 12. novembra 1939 v Záhorskej Vsi. Jej umelecké začiatky sa viažu na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde študovala operný a koncertný spev. Z viacerých postáv na javisku Divadelného štúdia VŠMU vynikla jej Phillina (Mignon, 1962). Počas štúdia spolupracovala s Operou Slovenského národného divadla (SND), napríklad pohostinsky spievala Kráľovnú noci v Čarovnej flaute.
V súvislosti s jej mimoriadnymi úspechmi v opernom svete sa akosi pozabudlo, že v roku 1958 vytvorila epizódnu úlohu vo filme Štyridsaťštyri a v rokoch 1962-1963 hlavnú ženskú úlohu - Aničku - vo filme Jánošík.
V roku 1963 odišla Lucia Poppová do Rakúska, kde pôsobila vo viedenskej Štátnej opere. Spievala v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), Mníchove (Nemecko), Salzburgu (Rakúsko), v londýnskej Covent Garden (Veľká Británia), v newyorskej Metropolitan Opere (USA), v parížskej Veľkej opere (Francúzsko), milánskej La Scale (Taliansko) a na veľkých amerických javiskách.
Hviezdila v dielach Mozarta a Straussa
Hoci jej doménou bol najmä repertoár Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Straussa, v druhej polovici 60. rokov 20. storočia ju na najväčších svetových scénach preslávili okrem Kráľovnej noci (Čarovná flauta) aj ďalšie postavy: Zerlina (Don Giovanni), Despina (Cosi fan tutte), Pamina (Čarovná flauta), Zuzanka a neskôr Grófka (Figarova svadba), Sophie (Gavalier s ružou). Poslednú spievala prvý raz vo Viedni v roku 1966. Jej veľmi bohatý repertoár obsahoval ďalšie profilové úlohy, napríklad Eurydika (Orfeus a Eurydika), Anička (Čarostrelec), Manon (Manon) a po roku 1980 aj dramatickejšie postavy, napríklad Tatiana (Eugen Onegin), Marienka (Predaná nevesta), Evička (Majstri speváci norimberskí) a najmä dve straussovské postavy Maršalka (Gavalier s ružou) a Arabella (Arabella).
Javiskový šarm, zvonivý soprán, bohatá muzikalita vokálneho prejavu, herecké danosti, ako aj bohatá koncertná činnosť a spolupráca s filmom a gramofónovými spoločnosťami urobili z Lucie Poppovej jednu z najpopulárnejších operných hviezd. Jej hlas je zachytený na 135 dlhohrajúcich platniach.
Po sobáši sa usadila s manželom v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Zákerná choroba predčasne ukončila jej plodný život. Zomrela 16. novembra 1993 v nemeckom Mníchove, niekoľko dní po svojich 54. narodeninách. Pochovaná je v Bratislave.
