< sekcia Kultúra

Operou Libuše otvorili pred 140 rokmi Národné divadlo v Prahe

Generálny riaditeľ Národného divadla Jan Burian pózuje na pódiu Národného divadla. Foto: TASR/AP

Myšlienka vybudovať dôstojné kamenné divadlo sa zrodila na jeseň roku 1844 na poradách vlastencov.

Praha/Bratislava 11. júna (TASR) – Popri Pražskom hrade a Karlovom moste sa stalo Národné divadlo neodmysliteľnou súčasťou fotografických "úlovkov" mnohých domácich i zahraničných turistov. Pocty otvoriť Národné divadlo, ktoré stelesňuje svojbytnosť českého národa sa dostalo Smetanovej opere Libuše.

Od slávnostného otvorenia prvej českej scény uplynie dnes (11. júna) 140 rokov.

Myšlienka vybudovať dôstojné kamenné divadlo sa zrodila na jeseň roku 1844 na poradách vlastencov. Realizovať sa začala žiadosťou o výstavbu samostatného českého divadla, ktorú stavovskému výboru slovanského snemu predložil 29. januára 1845 František Palacký. Avšak až o šesť rokov neskôr - v apríli 1851 vydal Zbor na zriadenie českého národného divadla v Prahe prvú verejnú výzvu na začatie zbierky. O rok neskôr sa z prvých zbierok zakúpil 28 árový pozemok na nábreží Vltavy.

Obdobie Bachovho absolutizmu pribrzdilo prípravy veľkolepej stavby a podporilo koncepciu výstavby skromnej budovy Dočasného divadla. Mladí, pokrokoví zástancovia pôvodnej veľkorysej koncepcie budovy ako napríklad Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Karel Sladkovský a Miroslav Tyrš sa jej ale nechceli vzdať. V roku 1865 sa dostali na čelo Zboru na zriadenie českého národného divadla a vyzvali architekta Josefa Zítka, aby vypracoval návrh budovy. Jeho návrh v dodatočnom konkurze zvíťazil a stavebné práce sa mohli začať.

Slávnostné položenie základného kameňa 16. mája 1868, položil ho František Palacký, sa stalo celonárodnou manifestáciou, na ktorej sa zúčastnilo okolo 150.000 ľudí. V roku 1877 bolo divadlo pod strechou, ale už pred tým – od roku 1873 sa konali súťaže na jeho výzdobu. Témy vychádzali z tvorby najväčšieho majstra českej maľby a krajinárstva Josefa Mánesa.

Národné divadlo prvý raz otvorili 11. júna 1881, teda pred 140 rokmi, na počesť návštevy korunného princa Rudolfa premiérou opery Bedřicha Smetanu Libuše, ktorú skomponoval špeciálne pre túto príležitosť.

Prvým riaditeľom divadla bol menovaný operný spevák a pedagóg Jan Nepomuk Maýr. Odohralo sa v ňom ešte ďalších jedenásť predstavení, než bola budova uzavretá kvôli dokončovacím prácam.

Pred definitívnym otvorením divadla v ňom vypukol 12. augusta 1881 rozsiahly požiar, ktorý zničil medenú kupolu, hľadisko, oponu aj javisko. Požiar bol vnímaný ako "celonárodná katastrofa" a vyvolal obrovské odhodlanie na nové zbierky: za 47 dní sa podarilo vyzbierať jeden milión zlatých. Do zbierok na obnovenie divadla sa aktívne zapojil aj Bedřich Smetana i rakúsky cisár František Jozef I., ktorý daroval najskôr viac ako päť tisíc a neskôr ešte 13.000 zlatých. Dobové záznamy vypovedajú, že príspevky prišli aj zo Slovenska. Celonárodnú zbierku, ktorá výrazne prispela k financovaniu výstavby divadla, pripomína nápis na opone "Národ sobě".

Obnovené divadlo bolo otvorené 18. novembra 1883 opäť predstavením Smetanovej opery Libuše. Novým riaditeľom sa stal dramatik a divadelný historik František Adolf Šubert. Budova slúžila bez veľkej prestavby ďalších takmer sto rokov až pokiaľ nebolo divadlo 1. apríla 1977 na viac ako šesť rokov uzavreté. Začala sa jeho generálna rekonštrukcia, ktorú dokončili k storočnici divadla - 18. novembra 1983. V tento deň bola historická budova opäť predstavením Smetanovej opery Libuše odovzdaná verejnosti.

Dnešnú podobu Národného divadla tvoria štyri umelecké súbory – Opera, Činohra, Balet a Laterna magika a pod umeleckú správu divadla patria štyri scény - Národné divadlo, Štátna opera, Stavovské divadlo a Nová scéna.