Plzeň/Bratislava 24. februára (TASR) - Jiří Trnka bol všestranne talentovaným umelcom. Ako nadaný maliar, grafik, sochár a ilustrátor našiel uplatnenie vo filme a v divadle ako tvorca kostýmov a dekorácií. Do histórie sa však zapísal ako priekopník bábkového a animovaného filmu. V zahraničí si vyslúžil prezývku "Walt Disney východu".

Vo štvrtok 24. februára uplynie 110 rokov od narodenia oceňovaného výtvarníka a filmára Jiřího Trnku.

Jiří Trnka sa narodil 24. februára 1912 v Plzni. Základy pre svoju neskoršiu výtvarnú, divadelnú i filmovú tvorbu získal na reálnom gymnáziu v rodnom meste pod vedením profesora Jiřího Skupu – známeho českého bábkoherca a zakladateľa Divadla Spejbla a Hurvínka.

Práve na jeho odporúčanie začal Jiří Trnka v roku 1929 študovať na pražskej umeleckej priemyslovke (UMPRUM). Už počas štúdia sa ako sedemnásťročný mladík s bábkami a grafikami úspešne zúčastňoval na domácich a zahraničných výstavách. Tvoril tiež dekorácie pre Divadlo Spejbla a Hurvínka svojho učiteľa Skupu.

Kresbami prispieval do novín a časopisov. Po celý život ostal verný ilustrovaniu kníh – spomenúť možno tituly Broučci, Český Betlém, Pohádky Hanse Christiana Andersena, Pohádky bratří Grimmů, Staré pověsti české, Fimfárum Jana Wericha.

V roku 1936 založil v priestoroch, kde dnes sídli pražské divadlo Rokoko, vlastnú bábkovú scénu Drevené divadlo, kde pôsobil ako výtvarník, bábkoherec i spoluautor hier. Divadlo však v nasledujúcom roku zaniklo kvôli finančným problémom.

Foto: TASR - František Iván

Už od roku 1936 ako výtvarník kostýmov a scén spolupracoval s pražským Národným divadlom. Podieľal sa na viacerých úspešných predstaveniach (Sen noci svatojánské, Strakonický dudák a ďalšie).

Od roku 1942 pracoval aj pre barrandovské ateliéry. Navrhoval kostýmy tiež pre také známe filmy ako Čapkovy povídky (r. Martin Frič, 1947), či Císařův pekař - Pekařův císař (r. Martin Frič, 1951).

Hneď po 2. svetovej vojne založil štúdio kresleného filmu Bratři v triku. V rokoch 1946 až 1969 bol riaditeľom Štúdia bábkového filmu (Studio loutkového filmu).

V roku 1945 vytvoril prvý český kreslený film Zasadil dědek řepu. Filmy z produkcie štúdia sa vyznačovali osobitnou režijnou koncepciou (Špalíček 1947, Císařův slavík 1948 či Román s basou 1949). Rozprávka Bajaja z roku 1950 a Staré povesti české (1953) patria k najznámejším Trnkovým filmom, podobne ako rozprávka Dva mrazíci z roku 1954, ktorú neodolateľne načítali Vlasta Burian a Jan Werich - Trnkov osobný priateľ.

Nasledovali Osudy dobrého vojáka Švejka I, II, III (1955), Sen noci svatojánské (1959), Kybernetická babička (1962), Archanděl Gabriel a paní Husa (1964), či Ruka 1965. V tomto období vytvoril tiež animované časti legendárnej komédie Limonádový Joe (r. Oldřich Lipský, 1964).

Svoju tvorbu vystavoval viackrát v Prahe a v Brne i v zahraniční – v Argentíne, Brazílii, Paraguaji, Uruguaji, v Paríži, v Nemeckej spolkovej republike a vo Švajčiarsku. Výrazne sa podieľal na československej expozícii na medzinárodnej výstave Expo 58 v Bruseli a na projektoch expozície československého pavilónu a medzinárodného umeleckého pavilónu na Expo 67 v Montreale.

V roku 1967 vymenovali Trnku za profesora pražskej Vysokej školy umeleckopriemyselnej, kde viedol ateliér ilustrácie a užitej grafiky. Zomrel predčasne 30. decembra 1969 iba vo veku 57 rokov.

Bol držiteľom okolo päťdesiatich domácich a zahraničných ocenení vrátane titulu Národný umelec. V roku 1946 získala na festivale v Cannes Veľkú cenu v sekcii animovaných filmov projekcia Zvířátka a Petrovští. Cenu Hansa Christiana Andersena dostal Jiří Trnka v roku 1968. V roku 1995 mu ako svojmu rodákovi odhalili v Plzni pamätník.