Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Lipa je nielen skvelý spevák, ako ho vnímajú fanúšikovia a poslucháči, ale aj výborný rozprávač a zabávač.
Autor TASR
Prešov 21. augusta (TASR) - Prešovský hudobný klub Stromoradie privítal vo štvrtok večer (20. 8.) svojho známeho a úspešného rodáka Petra Lipu. Do rodného mesta prišiel s koncertným programom Lipa spieva Lasicu. Vychádza z niekdajších pravidelných koncertných stretnutí Petra Lipu a Milana Lasicu, počas ktorých zaznievali ich spoločné piesne. Protagonisti mali úlohy rozdelené, Milan Lasica písal texty, Peter Lipa skladal hudbu. Desiatky ich spoločných piesní sú veľmi známe a dodnes znejú zo slovenských rádií. V roku 2005 vyšiel prvý album ich úspešnej spolupráce Lipa spieva Lasicu.
Koncert sa začal skladbou Slnečné kúpele z roku 1989, nasledovali Kúsoček páperia, Music USA, Smútok, Manhattan, Sťahovaví vtáci, Valutový cudzinec, Rozum, U doktora, Tíško a kradmo, Mám túžbu a Prosperita - tá už ako prídavok.
Lipa je nielen skvelý spevák, ako ho vnímajú fanúšikovia a poslucháči, ale aj výborný rozprávač a zabávač. V priebehu večera medzi pesničkami pridal aj niekoľko príjemných spomienok na spoluprácu týchto umelcov, dokonca pri známej skladbe Prosperita zapojil do spevu aj divákov. Nemalou mierou prispela k príjemnému večeru aj sprievodná kapela, najmä Peter Lipa mladší na klávesových nástrojoch a Radovan Tariška na saxofóne.
Ako vníma Peter Lipa návrat do rodného mesta? „V každom prípade je Prešov pre mňa Prešov. Prežil som tu prvých 17 rokov svojho života, veľmi rád sa sem vraciam a mám radosť z každej ulice, najmä keď som tu, v tejto lokalite, lebo tu blízko som býval. Býval som na Slovenskej a Metodovej, vtedy to bola Marxova. Tak toto je môj revír, samozrejme, každý dom, každá ulica, všetko mi je blízke,“ uviedol.
Priblížil aj to, ako si spomína na prvé stretnutie s Milanom Lasicom: „Bol som jeho nadšený divák, chodil som do divadla na všetky jeho predstavenia, počúval som, čítal všetko, čo napísali spolu ešte s Julom (Július Satinský, pozn. TASR). Bol som ich veľký fanúšik. K osobnému stretnutiu došlo oveľa neskôr, kdesi na konci 70. rokov. Režisér Peter Mikulík, ktorý režíroval ich programy Za dverami, s tým som už bol kamarát, nás zoznámil. Milan už vedel čo robím, už ma poznal, takže hneď bola reč o muzike a tam sme našli okamžite veľa spojení.“
„Pre mňa to bolo geniálne, tá úcta z čias, keď som ho obdivoval a nepoznal, sa preniesla ďalej do spolupráce. Ja som si to veľmi vážil, každé jedno stretnutie s ním, každé rozprávanie s ním, každý text, ktorý mi dal, keď bol dokonca ochotný aj spievať duet, to bolo pre mňa Božie požehnanie. Pre mňa to bolo, ako keby som bol v spoločnosti ani neviem koho, ten pocit bol úžasný, doteraz ďakujem,“ podotkol k ich dlhoročnej spolupráci.
Koncert sa začal skladbou Slnečné kúpele z roku 1989, nasledovali Kúsoček páperia, Music USA, Smútok, Manhattan, Sťahovaví vtáci, Valutový cudzinec, Rozum, U doktora, Tíško a kradmo, Mám túžbu a Prosperita - tá už ako prídavok.
Lipa je nielen skvelý spevák, ako ho vnímajú fanúšikovia a poslucháči, ale aj výborný rozprávač a zabávač. V priebehu večera medzi pesničkami pridal aj niekoľko príjemných spomienok na spoluprácu týchto umelcov, dokonca pri známej skladbe Prosperita zapojil do spevu aj divákov. Nemalou mierou prispela k príjemnému večeru aj sprievodná kapela, najmä Peter Lipa mladší na klávesových nástrojoch a Radovan Tariška na saxofóne.
Ako vníma Peter Lipa návrat do rodného mesta? „V každom prípade je Prešov pre mňa Prešov. Prežil som tu prvých 17 rokov svojho života, veľmi rád sa sem vraciam a mám radosť z každej ulice, najmä keď som tu, v tejto lokalite, lebo tu blízko som býval. Býval som na Slovenskej a Metodovej, vtedy to bola Marxova. Tak toto je môj revír, samozrejme, každý dom, každá ulica, všetko mi je blízke,“ uviedol.
Priblížil aj to, ako si spomína na prvé stretnutie s Milanom Lasicom: „Bol som jeho nadšený divák, chodil som do divadla na všetky jeho predstavenia, počúval som, čítal všetko, čo napísali spolu ešte s Julom (Július Satinský, pozn. TASR). Bol som ich veľký fanúšik. K osobnému stretnutiu došlo oveľa neskôr, kdesi na konci 70. rokov. Režisér Peter Mikulík, ktorý režíroval ich programy Za dverami, s tým som už bol kamarát, nás zoznámil. Milan už vedel čo robím, už ma poznal, takže hneď bola reč o muzike a tam sme našli okamžite veľa spojení.“
„Pre mňa to bolo geniálne, tá úcta z čias, keď som ho obdivoval a nepoznal, sa preniesla ďalej do spolupráce. Ja som si to veľmi vážil, každé jedno stretnutie s ním, každé rozprávanie s ním, každý text, ktorý mi dal, keď bol dokonca ochotný aj spievať duet, to bolo pre mňa Božie požehnanie. Pre mňa to bolo, ako keby som bol v spoločnosti ani neviem koho, ten pocit bol úžasný, doteraz ďakujem,“ podotkol k ich dlhoročnej spolupráci.
