Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Kultúra

Tatranská galéria pozýva na výstavy diel Jána Zoričáka

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Autor pri tvorbe využíva základné geometrické tvary, ktoré následne brúsi, matuje, leští, vkladá rôzne farby a drahé kovy.

Poprad 17. decembra (TASR) - Tatranská galéria v Poprade pripravila pre návštevníkov novú výstavu, v rámci nej prezentuje tvorbu Jána Zoričáka. Tá je podľa riaditeľky galérie Anny Ondrušekovej rozpoznateľná na prvý pohľad. "Je obzvlášť pozoruhodné, že celý zložitý proces výroby sklenenej plastiky realizuje autor sám. Je propagátorom nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu," objasnila.

Autor pri tvorbe využíva základné geometrické tvary, ktoré následne brúsi, matuje, leští, vkladá rôzne farby a drahé kovy. Používa rozmanité inovatívne postupy ako šošovkovité výbrusy a využíva aj chemické a fyzikálne vlastnosti blokov olovnatého skla. Svoje plastiky vytvára v cykloch, väčšinou súvisiacich s vesmírom.

Diela rodáka zo Ždiaru boli vystavené na viac než 80 autorských expozíciách po celom svete. Okrem iného v roku 1982 prišiel s podnetom na založenie prvého francúzskeho múzea súčasného skla a sklárskeho centra v Sars-Poteries a zároveň aj sklárskeho sympózia, ktoré trvá do súčasnosti. Je tiež držiteľom francúzskeho titulu Rytier Rádu umenia a literatúry, prispel k budovaniu sklárskych centier a organizoval výučbu študentov na univerzitách v Quebecu a Montreale v Kanade.

"Vo svete sa presadil ako jeden z najuznávanejších sklárskych výtvarníkov. V posledných desaťročiach sa opakovane vracia na Slovensko, v roku 2013 mu udelili vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy," upozornila Ondrušeková s tým, že v rodnej obci Ždiar založil galériu súčasného sklárskeho umenia – Stone Art Gallery Ždiar. Najrozsiahlejšie výstavné projekty zorganizoval práve v Tatranskej galérii.

Rozsiahla výstava v starej popradskej elektrárni pod názvom Heimat ozvena z vesmíru je výberom z posledného obdobia autorovej tvorby, ale aj sondou do jej začiatkov. "Nostalgický názov Heimat či spišskonemecký povzdych za jeho domovinou, je neustálym autorovým vnútorným prepojením citovej väzby k rodnej krajine s nadpozemským univerzom," uzatvára Ondrušeková. Výstavu môžu návštevníci galérie vidieť do 19. februára.