Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Už počas štúdií pracoval ako scénograf v Štátnom divadle Košice. Po prvých návrhoch pre Shakespearove drámy sa jeho doménou stali výpravy pre košickú operu.
Autor TASR
Bánovce nad Bebravou/Bratislava 17. februára (TASR) - Scénické výpravy Jána Hanáka pre Štátne divadlo (ŠD) Košice, ale aj Slovenské národné divadlo (SND) v Bratislave či regionálne divadelné scény, patrili k tomu najlepšiemu, čo slovenskú divadelnú scénografiu môže reprezentovať. V Štátnom divadle Košice pôsobil takmer 50 rokov a spolupracoval na vyše 300 inscenáciách. Od narodenia scénografa a všestranného výtvarníka Jána Hanáka uplynie v stredu 17. februára 90 rokov.
Ján Hanák sa narodil 17. februára 1931 v Bánovciach nad Bebravou v umeleckej rodine akademického maliara Bohumila Hanáka. Jeho starší brat Bohuš Hanák bol operným spevákom, takisto ako jeho sestra Oľga Hanáková, ktorá bola dlhoročnou sólistkou Opery SND v Bratislave. Ďalšia sestra Jozefína Hanáková spievala vo Vojenskom umeleckom súbore.
Keď sa ako pätnásťročný objavil Ján Hanák v roku 1946 s autoportrétom pod pazuchou u pedagóga maľby Gustáva Mallého, skúsený majster neveril, že autorom je skutočne on. Nechal ho namaľovať obraz znova pod jeho dozorom, uznal ho a mladý Hanák sa stal jeho žiakom. V rokoch 1946 - 1948 študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v triede Kolomana Sokola a Gustáva Mallého, v rokoch 1951 - 1955 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU), najprv figurálnu maľbu u profesora Jána Mudrocha, neskôr scénické výtvarníctvo u Ladislava Vychodila na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Už počas štúdií pracoval ako scénograf v Štátnom divadle Košice. Po prvých návrhoch pre Shakespearove drámy sa jeho doménou stali výpravy pre košickú operu. K nim patril napríklad Svätopluk Eugena Suchoňa a Vzkriesenie Jána Cikkera. Napriek tomu, že často hosťoval v SND, na Novej scéne v Bratislave a v takmer všetkých regionálnych divadlách na Slovensku a aj v zahraničí, ostal verný hlavne košickej scéne, kde pôsobil ako scénický výtvarník v opere, činohre i balete v rokoch 1955 - 2000.
Spolupracoval aj s Československou televíziou. Bol členom federálnej scénografickej komisie v Prahe a pôsobil v prípravnom výbore Pražského Quadriennale javiskového výtvarníctva a architektúry.
Popri scénografii sa venoval voľnej maľbe, monumentálnej tvorbe a knižnej ilustrácii. S obľubou parafrázoval známe tváre zo šoubiznisu, komikov, hercov alebo aj rockerov. Po prvýkrát vystavoval v roku 1955 v Bratislave. Prvú súbornú výstavu v Košiciach mal v roku 1961 a neskôr vystavoval po celom svete. Niekoľkokrát sa zúčastnil na Pražskom Quadriennale a z Bienále v Sao Paulo si československá expozícia scénografie, ktorej bol účastníkom, odniesla Zlatú medailu prezidenta Brazílie.
Manželkou Jána Hanáka bola operná speváčka, režisérka a pedagogička Božena Hanáková (1930-2018), známa osobnosť opery v Košiciach. V tamojšom divadle pôsobila od roku 1954 viac ako 50 sezón. Spolu s manželom vytvorili neskôr inscenačný tím, ktorý sa v košickom divadle podpísal pod viacero operných a operetných inscenácií.
Ján Hanák zomrel 29. augusta 2015 v Košiciach vo veku 84 rokov. V rodinnej tradícii pokračuje jeho dcéra Danica Hanáková, ktorá ako kostýmová výtvarníčka už viac ako 40 rokov pracuje v košickom Štátnom divadle. Práca v divadle jej priniesla ocenenie Košičanka roka 2005.
Ján Hanák sa narodil 17. februára 1931 v Bánovciach nad Bebravou v umeleckej rodine akademického maliara Bohumila Hanáka. Jeho starší brat Bohuš Hanák bol operným spevákom, takisto ako jeho sestra Oľga Hanáková, ktorá bola dlhoročnou sólistkou Opery SND v Bratislave. Ďalšia sestra Jozefína Hanáková spievala vo Vojenskom umeleckom súbore.
Keď sa ako pätnásťročný objavil Ján Hanák v roku 1946 s autoportrétom pod pazuchou u pedagóga maľby Gustáva Mallého, skúsený majster neveril, že autorom je skutočne on. Nechal ho namaľovať obraz znova pod jeho dozorom, uznal ho a mladý Hanák sa stal jeho žiakom. V rokoch 1946 - 1948 študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v triede Kolomana Sokola a Gustáva Mallého, v rokoch 1951 - 1955 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU), najprv figurálnu maľbu u profesora Jána Mudrocha, neskôr scénické výtvarníctvo u Ladislava Vychodila na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Už počas štúdií pracoval ako scénograf v Štátnom divadle Košice. Po prvých návrhoch pre Shakespearove drámy sa jeho doménou stali výpravy pre košickú operu. K nim patril napríklad Svätopluk Eugena Suchoňa a Vzkriesenie Jána Cikkera. Napriek tomu, že často hosťoval v SND, na Novej scéne v Bratislave a v takmer všetkých regionálnych divadlách na Slovensku a aj v zahraničí, ostal verný hlavne košickej scéne, kde pôsobil ako scénický výtvarník v opere, činohre i balete v rokoch 1955 - 2000.
Spolupracoval aj s Československou televíziou. Bol členom federálnej scénografickej komisie v Prahe a pôsobil v prípravnom výbore Pražského Quadriennale javiskového výtvarníctva a architektúry.
Popri scénografii sa venoval voľnej maľbe, monumentálnej tvorbe a knižnej ilustrácii. S obľubou parafrázoval známe tváre zo šoubiznisu, komikov, hercov alebo aj rockerov. Po prvýkrát vystavoval v roku 1955 v Bratislave. Prvú súbornú výstavu v Košiciach mal v roku 1961 a neskôr vystavoval po celom svete. Niekoľkokrát sa zúčastnil na Pražskom Quadriennale a z Bienále v Sao Paulo si československá expozícia scénografie, ktorej bol účastníkom, odniesla Zlatú medailu prezidenta Brazílie.
Manželkou Jána Hanáka bola operná speváčka, režisérka a pedagogička Božena Hanáková (1930-2018), známa osobnosť opery v Košiciach. V tamojšom divadle pôsobila od roku 1954 viac ako 50 sezón. Spolu s manželom vytvorili neskôr inscenačný tím, ktorý sa v košickom divadle podpísal pod viacero operných a operetných inscenácií.
Ján Hanák zomrel 29. augusta 2015 v Košiciach vo veku 84 rokov. V rodinnej tradícii pokračuje jeho dcéra Danica Hanáková, ktorá ako kostýmová výtvarníčka už viac ako 40 rokov pracuje v košickom Štátnom divadle. Práca v divadle jej priniesla ocenenie Košičanka roka 2005.
