Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ján Fajnor, ktorý sa narodil 14. januára 1941 v Brezovej pod Bradlom, pracoval najmä pre Slovenskú televíziu, od roku 1961 vo vysielaní pre deti a mládež spoluvytváral obľúbený magazín Lastovička.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) – Doménou televíznej tvorby scenáristu a režiséra Jána Fajnora sa stali dokumentárne portréty osobností slovenského kultúrneho života (Rudolf Sloboda, Vladimír Kompánek, Vladimír Mináč a i.). Jeho priatelia scenárista a novinár Eugen Gindl, či kameraman Richard Krivda naňho spomínajú ako na nedoceneného filmára, ktorý v televízii zažil takmer všetko: uznanie, zákazy, prepustenie. V nedeľu 22. februára uplynie desať rokov od jeho úmrtia.
Ján Fajnor, ktorý sa narodil 14. januára 1941 v Brezovej pod Bradlom, pracoval najmä pre Slovenskú televíziu, od roku 1961 vo vysielaní pre deti a mládež spoluvytváral obľúbený magazín Lastovička. Neskôr robil asistenta réžie Elovi Havettovi (1938-1975) v relácii Ráčte vstúpiť. Bol to originálny a invenčný program o filme a jeho tvorcoch, v roku 1977 získal hlavnú cenu na festivale Prix Danube Bratislava, o niekoľko mesiacov ho vedenie Československej televízie zakázalo.
Po Havettovej smrti v roku 1975 sa stal Fajnor režisérom dokumentov. Natočil ich niekoľko desiatok. Jeho snímky boli postavené na monológoch oslovených osobností. Pred kameru si pozýval ľudí, ktorí boli niečím netypickí (jaskyniar zo Starých hôr Dominik Čunderlík, vynálezca z Prievidze Ján Bartoš, studniar Martinkovič zo Zohoru a i.), či vyhranení vo svojich názoroch. Takto v roku 1982 natočil dokument o prekladateľovi a spisovateľovi Blahoslavovi Hečkovi (Pokus o B. H.), ktorý finišoval na preklade knihy a pripravoval ju na vydanie, takýchto dokumentov však bolo viacero (1982, Pokus o Vladimíra Mináča a i.). V roku 1987 točil dokument o spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi (Sen – jama vo mne), v roku 1988 sa stretol so spisovateľom Bohumilom Hrabalom a herečkou Magdou Vášáryovou, aby zachytil ich spomienky na film Postřižiny (Košatý strom plný pozorných očí), v dokumente Život je len dívanie (1989) divákov voviedol do sveta farieb, ľudových a detských motívov v štylizácii sochára a maliara, spoluzakladateľa Skupiny Mikuláša Galandu Vladimíra Kompánka, v roku 1996 natočil dokument o výtvarníkovi Karolovi Baronovi, v 1998 pripravil spomienku priateľov, spolužiakov a pedagógov o Elovi Havettovi (Ráčte vstúpiť, pán Havetta!) a mnohé ďalšie.
Režijne a scenáristicky sa spolupodieľal na televíznych programoch GEN – Galéria elity národa (1993), Človek uprostred (1995) a Portréty (1997). Jeho posledným dokumentom bolo Allegro ma non mortale (1999). Fajnorovým najbližším spolupracovníkom bol kameraman Richard Krivda.
Ján Fajnor zomrel 22. februára 2005 v Bratislave.
Ján Fajnor, ktorý sa narodil 14. januára 1941 v Brezovej pod Bradlom, pracoval najmä pre Slovenskú televíziu, od roku 1961 vo vysielaní pre deti a mládež spoluvytváral obľúbený magazín Lastovička. Neskôr robil asistenta réžie Elovi Havettovi (1938-1975) v relácii Ráčte vstúpiť. Bol to originálny a invenčný program o filme a jeho tvorcoch, v roku 1977 získal hlavnú cenu na festivale Prix Danube Bratislava, o niekoľko mesiacov ho vedenie Československej televízie zakázalo.
Po Havettovej smrti v roku 1975 sa stal Fajnor režisérom dokumentov. Natočil ich niekoľko desiatok. Jeho snímky boli postavené na monológoch oslovených osobností. Pred kameru si pozýval ľudí, ktorí boli niečím netypickí (jaskyniar zo Starých hôr Dominik Čunderlík, vynálezca z Prievidze Ján Bartoš, studniar Martinkovič zo Zohoru a i.), či vyhranení vo svojich názoroch. Takto v roku 1982 natočil dokument o prekladateľovi a spisovateľovi Blahoslavovi Hečkovi (Pokus o B. H.), ktorý finišoval na preklade knihy a pripravoval ju na vydanie, takýchto dokumentov však bolo viacero (1982, Pokus o Vladimíra Mináča a i.). V roku 1987 točil dokument o spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi (Sen – jama vo mne), v roku 1988 sa stretol so spisovateľom Bohumilom Hrabalom a herečkou Magdou Vášáryovou, aby zachytil ich spomienky na film Postřižiny (Košatý strom plný pozorných očí), v dokumente Život je len dívanie (1989) divákov voviedol do sveta farieb, ľudových a detských motívov v štylizácii sochára a maliara, spoluzakladateľa Skupiny Mikuláša Galandu Vladimíra Kompánka, v roku 1996 natočil dokument o výtvarníkovi Karolovi Baronovi, v 1998 pripravil spomienku priateľov, spolužiakov a pedagógov o Elovi Havettovi (Ráčte vstúpiť, pán Havetta!) a mnohé ďalšie.
Režijne a scenáristicky sa spolupodieľal na televíznych programoch GEN – Galéria elity národa (1993), Človek uprostred (1995) a Portréty (1997). Jeho posledným dokumentom bolo Allegro ma non mortale (1999). Fajnorovým najbližším spolupracovníkom bol kameraman Richard Krivda.
Ján Fajnor zomrel 22. februára 2005 v Bratislave.
