< sekcia Kultúra

Pred 100 rokmi sa narodil český filmový a divadelný režisér Otto Haas

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Otto Haas sa výrazne zapísal do činnosti Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach. V rokoch 1956 až 1961 v ňom pôsobil ako režisér a súčasne aj ako riaditeľ.

Kročehlavy/Bratislava 19. júla (TASR) - Hoci významný rukopis zanechal najmä v Juhočeskom divadle v Českých Budějoviciach, tvorba Otta Haasa je úzko spätá aj so Slovenskom, kde spolupracoval s viacerými divadelnými súbormi a tiež s bratislavským štúdiom Československej televízie.

Od narodenia českého divadelného a filmového režiséra Otta Haasa uplynie v pondelok 19. júla 100 rokov.

Otto Haas sa narodil 19. júla 1921 v obci Kročehlavy, ktorá je dnes súčasťou Kladna. V rokoch 1947 až 1949 študoval na Gerasimovovom filmovom inštitúte (VGIK) v Moskve.

Po návrate z moskovských štúdií nastúpil v roku 1950 ako režisér do Divadla československej armády v Prahe (v súčasnosti Divadlo na Vinohradech), v ktorom za inscenáciu Jan Hus (1950) získal štátnu cenu.

V roku 1954 odišiel do Armádneho divadla v Martine (v súčasnosti Slovenské komorné divadlo), kde sa spolu Deziderom Jandom, Jurajom Haľamom a Martinom Hollým stal jedným z členov legendárnej štvorice režisérov. Okrem viacerých inscenácií najmä s historickými námetmi Port Artur (1954), Ján Hus (1956), Optimistická tragédia (1956), realizoval aj komornú drámu slovenského dramatika Petra Karvaša Pacient sto trinásť (1955).

Otto Haas sa výrazne zapísal do činnosti Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach. V rokoch 1956 až 1961 v ňom pôsobil ako režisér a súčasne aj ako riaditeľ. Umelecký profil tejto scény však ovplyvňoval takmer dve desaťročia. Charakteristickým rysom jeho režijnej práce bolo široké žánrové rozpätie a efektné scénické postupy.

Položil základy tvorivej spolupráce s Meiningenským divadlom vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike (NDR) a spoločne so scénografom Joanom Brehmsom obnovil v Českom Krumlove tradíciu povojnových letných festivalov. V rámci tretieho ročníka Juhočeského divadelného festivalu uviedli 9. júna 1958 premiérou hry Lofter aneb Ztracená tvář do prevádzky svetový unikát - experimentálne otáčavé hľadisko.

Po návrate na Slovensko nastúpil Otto Haas ako režisér činoherného súboru na Novej scéne v Bratislave. V rokoch 1961 až 1965 sa režijne podpísal napríklad pod hry Svadba sobášneho podvodníka (1962), Archanjeli nehrajú biliard (1963), Neobyčajná komédia (1964) či Návšteva starej dámy (1965). Pracoval tiež so spevoherným súborom na hudobných komédiách, muzikáloch či operetách ako napríklad Ohňostroj (1961) alebo Pobozkaj ma, Katarína! (1963).

Uplatnil sa aj v Československej televízii v Bratislave ako režisér televíznych inscenácií z diel svetovej dramatiky, ale úspech mu priniesol najmä trojdielny televízny film Sám vojak v poli (1964) a vojnová dráma Canarisova krvavá hviezda (1966).

V rokoch 1965 až 1980 pôsobil v pražskom Hudobnom divadle Karlín a okrajovo sa tiež venoval herectvu.

Režisér Otto Haas, nevlastnou dcérou ktorého je česká herečka Kateřina Macháčková, zomrel v Prahe 30. októbra 1980 vo veku 59 rokov.



Zdroj: https://beliana.sav.sk, https://archiv.jihoceskedivadlo.cz