Attack on Prime Minister
News in English
Emil Horváth starší sa narodil ako Emil Jozef Horváth 27. augusta 1923 v Zlatne v Banskobystrickom kraji do sklárskej rodiny.
Autor TASR
Zlatno/Bratislava 26. augusta (TASR) – Divadelný, televízny a filmový herec Emil Horváth starší stvárnil počas svojej umeleckej kariéry množstvo komických i tragických postáv. Patril k dlhoročným oporám činohry Slovenského komorného divadla v Martine.
Od narodenia významného slovenského herca uplynie v nedeľu 27. augusta 100 rokov.
Emil Horváth starší sa narodil ako Emil Jozef Horváth 27. augusta 1923 v Zlatne v Banskobystrickom kraji do sklárskej rodiny. Už počas štúdia na Reformnom reálnom gymnáziu v Lučenci (1934–1939) a v Banskej Bystrici (1939–1940) sa venoval ochotníckemu divadlu. Jeho cesta k profesionálnemu divadlu sa začala utvárať, keď pracoval ako šepkár a inšpicient v Slovenskom ľudovom divadle v Nitre a pokračovala začlenením sa do hereckého súboru tejto inštitúcie. Popri činohre hrával aj v operete.
Po skúsenostiach z Nitry (1941–1944) rozvíjal svoju umeleckú kariéru v Martine. Od roku 1946 až do odchodu do dôchodku v roku 1989 bol Emil Horváth starší popredným hercom martinského Divadla Slovenského národného povstania, ktoré v súčasnosti nesie názov Slovenské komorné divadlo. Na krátky čas sa stal aj jeho umeleckým šéfom (1959–1960) a hosťoval v ňom aj ako penzista. Najskôr stvárňoval menšie a komediálne ladené postavy ako napríklad Pyskuliak (Čaj u pána senátora, 1947), Školastykus (Na posiedkach s čertom, 1950) či Nožíček (Tvrdohlavá žena, 1952). Vo vážnejších polohách sa na divadelných doskách predstavil ako von Kalba (Úklady a láska, 1954), Candy (O myšiach a ľuďoch, 1963), Barnabáš (Tanec nad plačom, 1966), Polonius (Hamlet, 1974), Šebeľskyj (Ivanov, 1976) či Belnay (Dedičstvo na predaj, 1983).
Emil Horváth starší patril ku kmeňovým slovenským filmovým hercom. Postavy, ktoré stvárnil pred kamerou sa zväčša vyznačovali čestnosťou, láskavosťou a pracovitosťou. V roku 1949 debutoval menšou filmovou rolou v komédii Katka (r. Ján Kadár), objavil sa aj v snímkach ako Posledná bosorka (r. Vladimír Bahna, 1957), Slnečný kúpeľ (r. Vladimír Bahna, 1964), Smrť prichádza v daždi (r. Andrej Lettrich, 1965), Tango pre medveďa (Stanislav Barabáš, 1966), Maroško (r. Jozef Medveď, 1968) alebo Hriech Kataríny Padychovej (r. Martin Hollý ml., 1973). Režisér Juraj Jakubisko ho obsadil do úlohy železničiara v historickej ságe Tisícročná včela (1983) a postavu farára mu zveril v rozprávke Perinbaba (1985).
Z ďalších filmov, v ktorých účinkoval možno spomenúť hudobnú snímku Rabaka (r. Dušan Rapoš, 1989) či rozprávky Jablonka (r. Ján Chlebík, 1989) a Tajomstvo šťastia (r. Jozef Holec, 1995). V roku 1968 získal titul Zaslúžilého umelca a v roku 1997 Cenu primátora mesta Martin.
Emil Horváth starší zomrel 1. januára 2001 v Martine vo veku 77 rokov. Jeho synom je popredný herec, režisér a pedagóg Emil Horváth mladší.
Zdroj: Encyklopédia dramatických umení Slovenska A-L, 1989
Od narodenia významného slovenského herca uplynie v nedeľu 27. augusta 100 rokov.
Emil Horváth starší sa narodil ako Emil Jozef Horváth 27. augusta 1923 v Zlatne v Banskobystrickom kraji do sklárskej rodiny. Už počas štúdia na Reformnom reálnom gymnáziu v Lučenci (1934–1939) a v Banskej Bystrici (1939–1940) sa venoval ochotníckemu divadlu. Jeho cesta k profesionálnemu divadlu sa začala utvárať, keď pracoval ako šepkár a inšpicient v Slovenskom ľudovom divadle v Nitre a pokračovala začlenením sa do hereckého súboru tejto inštitúcie. Popri činohre hrával aj v operete.
Po skúsenostiach z Nitry (1941–1944) rozvíjal svoju umeleckú kariéru v Martine. Od roku 1946 až do odchodu do dôchodku v roku 1989 bol Emil Horváth starší popredným hercom martinského Divadla Slovenského národného povstania, ktoré v súčasnosti nesie názov Slovenské komorné divadlo. Na krátky čas sa stal aj jeho umeleckým šéfom (1959–1960) a hosťoval v ňom aj ako penzista. Najskôr stvárňoval menšie a komediálne ladené postavy ako napríklad Pyskuliak (Čaj u pána senátora, 1947), Školastykus (Na posiedkach s čertom, 1950) či Nožíček (Tvrdohlavá žena, 1952). Vo vážnejších polohách sa na divadelných doskách predstavil ako von Kalba (Úklady a láska, 1954), Candy (O myšiach a ľuďoch, 1963), Barnabáš (Tanec nad plačom, 1966), Polonius (Hamlet, 1974), Šebeľskyj (Ivanov, 1976) či Belnay (Dedičstvo na predaj, 1983).
Emil Horváth starší patril ku kmeňovým slovenským filmovým hercom. Postavy, ktoré stvárnil pred kamerou sa zväčša vyznačovali čestnosťou, láskavosťou a pracovitosťou. V roku 1949 debutoval menšou filmovou rolou v komédii Katka (r. Ján Kadár), objavil sa aj v snímkach ako Posledná bosorka (r. Vladimír Bahna, 1957), Slnečný kúpeľ (r. Vladimír Bahna, 1964), Smrť prichádza v daždi (r. Andrej Lettrich, 1965), Tango pre medveďa (Stanislav Barabáš, 1966), Maroško (r. Jozef Medveď, 1968) alebo Hriech Kataríny Padychovej (r. Martin Hollý ml., 1973). Režisér Juraj Jakubisko ho obsadil do úlohy železničiara v historickej ságe Tisícročná včela (1983) a postavu farára mu zveril v rozprávke Perinbaba (1985).
Z ďalších filmov, v ktorých účinkoval možno spomenúť hudobnú snímku Rabaka (r. Dušan Rapoš, 1989) či rozprávky Jablonka (r. Ján Chlebík, 1989) a Tajomstvo šťastia (r. Jozef Holec, 1995). V roku 1968 získal titul Zaslúžilého umelca a v roku 1997 Cenu primátora mesta Martin.
Emil Horváth starší zomrel 1. januára 2001 v Martine vo veku 77 rokov. Jeho synom je popredný herec, režisér a pedagóg Emil Horváth mladší.
Zdroj: Encyklopédia dramatických umení Slovenska A-L, 1989
