Tbilisi/Bratislava 6. júna (TASR/Teraz.sk) - Jeho Šabľový tanec pozná azda každý, preslávil sa však aj symfonickými dielami a hudbou k baletu. Arménsky hudobný skladateľ, klavirista, dirigent a hudobný pedagóg Aram Iľjič Chačaturjan sa vďaka svojmu talentu stal jedným z najvýznamnejších a najpopulárnejších skladateľov 20. storočia. V stredu 6. júna si pripomíname 115. výročie jeho narodenia.

Aram Chačaturjan sa narodil 6. júna 1903 v Tbilisi, v chudobnej rodine arménskeho knihovníka. Komunita Arménov, ktorá žila v gruzínskom hlavnom meste, intenzívne pestovala tradičnú hudbu svojej krajiny, ktorá patrí medzi najstaršie kolísky civilizácie.

Aramova matka rada spievala ľudové pesničky, a tak chlapec nasiakol folklórom. U malého Chačaturjana sa už od detstva prejavoval hudobný talent, no rodina si nemohla dovoliť zaplatiť mu formálne vzdelanie. Navyše, hoci hral Aram na tubu v školskom orchestri a sám sa naučil hrať na klavíri, túžil stať sa biológom. Až v roku 1922, keď sa zlepšila finančná situácia jeho rodiny, Arama zobral do Moskvy jeho starší brat Suren.

"Učitelia na Gnesinovej hudobnej škole asi boli počas prijímacích skúšok dosť prekvapení, keď sa pred nich postavil devätnásťročný mladík a s úsmevom priznal, že nepozná noty. Keď sa ho opýtali, na aký nástroj by chcel hrať, ukázal na violončelo a povedal: 'Na tamtie veľké husle'. Našťastie, sluch mal vynikajúci a tak sa mu rozhodli dať šancu," uvádza o začiatkoch mladého hudobníka portál encyklopedia.sme.sk.



Po troch rokoch štúdia hry na violončelo odporučili Chačaturjanovi prestúpiť na kompozíciu. Až v roku 1926, teda ako 23-ročný, skomponoval svoje prvé skladby. V roku 1929 začal študovať na Moskovskom konzervatóriu a publikum aj kritiku zaujala už jeho I. symfónia, ktorú dokončil v roku 1934 ako svoju absolventskú prácu.

Chačaturjan vkladal do svojej tvorby výrazné prvky tradičnej arménskej hudby, no vždy ju len parafrázoval, nikdy ju konkrétne necitoval. Spojením prvkov arménskeho folklóru s tradíciami ruskej symfonickej hudby 19. storočia a s podnetmi impresionistickej inštrumentácie dospel k vlastnému hudobnému štýlu.

Slávnym a vrcholným hudobným dielom Arama Chačaturjana je jeho Koncert pre husle a orchester d mol. Chačaturjan ho v roku 1940 napísal pre geniálneho virtuóza Davida Oistracha. Svetové orchestre ho uvádzajú dodnes.

Spomínaný Šabľový tanec je azda jeho najznámejšou skladbou a predstavuje súčasť baletu Gajané skomponovaného v roku 1942. V 60. rokoch 20. storočia túto hudbu použil ako hlavnú hudobnú tému v slávnej americkej filmovej komédii One, Two, Three (Raz, dva, tri, 1961) režisér Billy Wilder pochádzajúci mimochodom zo Zakarpatskej Rusi vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Chačaturjan skomponoval aj hudbu k baletu Šťastie a obrovský úspech zaznamenal jeho balet Spartakus.

V roku 1948 bol komunistickým režimom obvinený z buržoáznych tendencií vo svojej hudbe. Bol nútený uznať svoju vinu, aby mohol ďalej tvoriť. Ako sa však neskôr ukázalo, tŕňom v oku bolo skôr jeho administratívne pôsobenie v únii sovietskych skladateľov ako jeho tvorba. Po Stalinovej smrti v roku 1953 Chačaturjan obvinenia verejne odmietol a v roku 1958 ho rehabilitovali.

Z únie odišiel, pôsobil ako profesor na konzervatóriu a hudobnej akadémii v Moskve. V roku 1950 debutoval aj ako dirigent.

Od roku 1963 bol akademikom arménskej Akadémie vied. Rád cestoval do zahraničia, v roku 1957 absolvoval turné po Latinskej Amerike, v roku 1968 v USA dirigoval niekoľko koncertov svojich skladieb. Navštívil aj vtedajšie Československo a konkrétne i Bratislavu.

Skladateľ je aj autorom hudby lyrického baletu Šťastie. Aram Chačaturjan zomrel 1. mája 1978 v Moskve, dožil sa 74 rokov.