80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Graham Greene sa narodil 2. októbra 1904 v britskom Berkhamstede v rodine riaditeľa internátnej školy - Berkhamsted School, ktorú budúci spisovateľ aj navštevoval a čelil v nej šikanovaniu.
Autor TASR
Berkhamsted/Bratislava 2. októbra (TASR) - Od narodenia Grahama Greena, ktorého pre rozoberanie morálnych dilem považovali za "Dostojevského Západu", uplynie v stredu 2. októbra 120 rokov. Autor viac ako 20 románov, troch zbierok poviedok, ôsmich divadelných hier a mnohých esejí, sa vo svojich dielach venoval témam morálnej rozporuplnosti ľudského života. Na jej vyjadrenie využíval nezriedka dobrodružné situácie, v ktorých sa ocitali hrdinovia jeho próz.
Aj Greenov osobný život sa vyznačoval rozporuplnosťou a dobrodružstvom. Považoval sa za katolíckeho agnostika, pracoval pre britskú tajnú službu a ako novinár sa ocitol v epicentre dôležitých politických udalostí 20. storočia, pričom dvakrát navštívil aj Československo. Zaplietol sa do viacerých milostných vzťahov a čelil psychických krízam a pokusom o samovraždu. Za "kronikára sužovaného človeka 20. storočia" ho označil jeho spisovateľský kolega William Golding.
Graham Greene sa narodil 2. októbra 1904 v britskom Berkhamstede v rodine riaditeľa internátnej školy - Berkhamsted School, ktorú budúci spisovateľ aj navštevoval a čelil v nej šikanovaniu. Po niekoľkých pokusoch o samovraždu, údajne sa s revolverom "venoval" aj ruskej rulete, sa dostal do starostlivosti terapeuta, ktorý mu v rámci liečby odporučil literárnu tvorbu.
V roku 1922 začal študovať históriu na Oxfordskej univerzite. Jeho študentský život bol plný večierkov a recesistických akcií, stala sa dokonca členom komunistickej strany, z ktorej však zakrátko vystúpil. Štúdium ukončil v roku 1925 a zamestnal sa v redakcii časopisu Nottingham Journal a vydal zbierku básní Babbling April.
O dva roky neskôr sa oženil s Dayrell Browningovou, pod pod ktorej konvertoval na katolicizmus. V roku 1929 vydal debutový román The Man Within (Človek v človeku, 1929), ktorého úspech sa potvrdil aj jeho sfilmovaním. Nasledujúcich viac ako desať rokov prežil život nabitý udalosťami. Narodila sa mu dcéra Lucy Caroline a syn Francis. Vyšlo mu niekoľko románov, medzi nimi Stamboul Train (Vlak do Istanbulu, 1932), England Made Me (Som Angličan, 1935) či A Gun For Sale (Revolver na predaj, 1936), ktoré sa dočkali aj filmovej podoby.
Navštívil viaceré európske štáty, ale aj Nigériu či Mexiko, kde doznievala občianska vojna. Cesta po Libérii, počas ktorej sa dostal aj do ohrozenia života, mu poskytla námet na román Journey Without Maps (Cesta bez máp, 1936). V tomto období vydal aj svoje zásadné diela Brightonská skala (1938) a Moc a sláva (1940), ktoré vyšli aj v slovenskom preklade.
Na začiatku druhej svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník do britskej protivzdušnej obrany, v ktorej pôsobil do roku 1941. V rokoch 1941 - 1943 pôsobil ako diplomat vo vtedajšej africkej kolónii Sierra Leone. Po skončení diplomatickej misie sa stal agentom tajnej britskej služby MI6. Zážitky z pobytu v Sierra Leone využil v románe The Heart of the Matter (Jadro veci, 1948).
Krátko po skončení druhej svetovej vojny odišiel od rodiny a jeho manželstvo ostalo "len na papieri". Vystriedal viacero mileniek a venoval sa cestovaniu a písaniu. Navštívil Vietnam v období vojny v Indočíne, Keňu počas povstania Mau Mau, ale aj Poľsko a Československo, v ktorom bol dvakrát v roku 1948 a 1969. Z tohto obdobia pochádzajú známe a sfilmované romány Tichý Američan (1955), Náš človek v Havane (1958), či próza Vyhasnutý prípad (1961).
Graham Greene mal aj schopnosť dostať sa svojimi nekonvenčnými názormi na prvé stránky novín. Stalo sa to, keď napísal, že podľa neho je knihou roka Nabokovova Lolita, alebo keď sa obdivne vyjadril o strojcoch Veľkej vlakovej lúpeže v roku 1963.
Dobre situovaný spisovateľ ľahkovážne zveril svoje finančné záležitosti pochybnému agentovi, ktorého v roku 1965 uväznili. V tom čase opustil Spojené kráľovstvo a usadil sa vo Francúzsku. Napísal ďalšie romány napríklad Monsignor Quijote (Monsignor Quixote, 1982), ktorý bol tiež sfilmovaný a v roku 1991 vyšiel aj v slovenčine.
Graham Greene, nositeľ James Tait Black Memorial Prize (1948) alebo Jerusalem Prize (1981), zomrel 3. apríla 1991 vo veku 86 rokov vo švajčiarskom Vevey.
Zdroj: https://www.britannica.com/biography/Graham-Greene; https://plus.rozhlas.cz/byl-spisovatel-graham-greene-v-ceskoslovensku-vitany-nebo-ne-8236695
Aj Greenov osobný život sa vyznačoval rozporuplnosťou a dobrodružstvom. Považoval sa za katolíckeho agnostika, pracoval pre britskú tajnú službu a ako novinár sa ocitol v epicentre dôležitých politických udalostí 20. storočia, pričom dvakrát navštívil aj Československo. Zaplietol sa do viacerých milostných vzťahov a čelil psychických krízam a pokusom o samovraždu. Za "kronikára sužovaného človeka 20. storočia" ho označil jeho spisovateľský kolega William Golding.
Graham Greene sa narodil 2. októbra 1904 v britskom Berkhamstede v rodine riaditeľa internátnej školy - Berkhamsted School, ktorú budúci spisovateľ aj navštevoval a čelil v nej šikanovaniu. Po niekoľkých pokusoch o samovraždu, údajne sa s revolverom "venoval" aj ruskej rulete, sa dostal do starostlivosti terapeuta, ktorý mu v rámci liečby odporučil literárnu tvorbu.
V roku 1922 začal študovať históriu na Oxfordskej univerzite. Jeho študentský život bol plný večierkov a recesistických akcií, stala sa dokonca členom komunistickej strany, z ktorej však zakrátko vystúpil. Štúdium ukončil v roku 1925 a zamestnal sa v redakcii časopisu Nottingham Journal a vydal zbierku básní Babbling April.
O dva roky neskôr sa oženil s Dayrell Browningovou, pod pod ktorej konvertoval na katolicizmus. V roku 1929 vydal debutový román The Man Within (Človek v človeku, 1929), ktorého úspech sa potvrdil aj jeho sfilmovaním. Nasledujúcich viac ako desať rokov prežil život nabitý udalosťami. Narodila sa mu dcéra Lucy Caroline a syn Francis. Vyšlo mu niekoľko románov, medzi nimi Stamboul Train (Vlak do Istanbulu, 1932), England Made Me (Som Angličan, 1935) či A Gun For Sale (Revolver na predaj, 1936), ktoré sa dočkali aj filmovej podoby.
Navštívil viaceré európske štáty, ale aj Nigériu či Mexiko, kde doznievala občianska vojna. Cesta po Libérii, počas ktorej sa dostal aj do ohrozenia života, mu poskytla námet na román Journey Without Maps (Cesta bez máp, 1936). V tomto období vydal aj svoje zásadné diela Brightonská skala (1938) a Moc a sláva (1940), ktoré vyšli aj v slovenskom preklade.
Na začiatku druhej svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník do britskej protivzdušnej obrany, v ktorej pôsobil do roku 1941. V rokoch 1941 - 1943 pôsobil ako diplomat vo vtedajšej africkej kolónii Sierra Leone. Po skončení diplomatickej misie sa stal agentom tajnej britskej služby MI6. Zážitky z pobytu v Sierra Leone využil v románe The Heart of the Matter (Jadro veci, 1948).
Krátko po skončení druhej svetovej vojny odišiel od rodiny a jeho manželstvo ostalo "len na papieri". Vystriedal viacero mileniek a venoval sa cestovaniu a písaniu. Navštívil Vietnam v období vojny v Indočíne, Keňu počas povstania Mau Mau, ale aj Poľsko a Československo, v ktorom bol dvakrát v roku 1948 a 1969. Z tohto obdobia pochádzajú známe a sfilmované romány Tichý Američan (1955), Náš človek v Havane (1958), či próza Vyhasnutý prípad (1961).
Graham Greene mal aj schopnosť dostať sa svojimi nekonvenčnými názormi na prvé stránky novín. Stalo sa to, keď napísal, že podľa neho je knihou roka Nabokovova Lolita, alebo keď sa obdivne vyjadril o strojcoch Veľkej vlakovej lúpeže v roku 1963.
Dobre situovaný spisovateľ ľahkovážne zveril svoje finančné záležitosti pochybnému agentovi, ktorého v roku 1965 uväznili. V tom čase opustil Spojené kráľovstvo a usadil sa vo Francúzsku. Napísal ďalšie romány napríklad Monsignor Quijote (Monsignor Quixote, 1982), ktorý bol tiež sfilmovaný a v roku 1991 vyšiel aj v slovenčine.
Graham Greene, nositeľ James Tait Black Memorial Prize (1948) alebo Jerusalem Prize (1981), zomrel 3. apríla 1991 vo veku 86 rokov vo švajčiarskom Vevey.
Zdroj: https://www.britannica.com/biography/Graham-Greene; https://plus.rozhlas.cz/byl-spisovatel-graham-greene-v-ceskoslovensku-vitany-nebo-ne-8236695
