FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Klavírny virtuóz Ernő Dohnányi bol po skončení druhej svetovej vojny napriek mnohým svedectvám ním zachránených židovských hudobníkov a žiakov neprávom obviňovaný zo sympatií k fašizmu.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) – Hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg a klavírny virtuóz Ernő Dohnányi sa narodil pred 140 rokmi.
Ernő (Ernest) Dohnányi sa narodil 27. júla 1877 v Prešporku v období Rakúsko-Uhorska, teda v súčasnej Bratislave.
Počas svojho života používal aj nemecký variant svojho mena Ernst von Dohnányi (jeho predkom bol v roku 1697 udelený šľachtický titul, pod týmto menom podpisoval svoje skladby).
Prvé lekcie hry na husle a klavíri absolvoval u svojho otca Fridricha Dohnányiho, matematika, fyzika, vynálezcu a pedagóga, hudobne vzdelaného violončelistu. Ďalšie hudobné vzdelanie si Ernő Dohnányi rozširoval u prešporského organistu Karla Forstnera z vtedajšej Katedrály svätého Martina.
Po maturite na prešporskom lýceu odišiel ako 17 ročný študovať na Hudobnú akadémiu v Budapešti (v súčasnosti Hudobná akadémia Franza Liszta v Maďarskej Budapešti), kde študoval u Hansa Koesslera kompozíciu a u Istvána Thomána hru na klavíri. Zásluhou uvedených pedagógov sa skontaktoval s nemeckým hudobným skladateľom Johannesom Brahmsom.
Po úspešnej premiére svojho Klavírneho kvinteta op. 1 v Budapešti 16. júna 1895, dostal Dohnányi list, že si Johannes Brahms praje, aby mu čím skôr prišiel dielo zahrať do Bad Ischlu, kúpeľného mesta v Hornom Rakúsku. Nakoľko nemal finančné prostriedky na cestu, poslal Brahmsovi namiesto toho rukopis Kvinteta. Brahms bol dielom taký nadšený, že sa neskôr v rozhovore s Koesslerom vyjadril: "Sám by som to nedokázal napísať lepšie."
Ernő Dohnányi vo veku devätnásť rokov absolvoval s výborným prospechom v júni 1897 školu a ako dvadsaťročný sa v roku 1897 etabloval klavírnymi koncertnými debutmi v nemeckom Berlíne, rakúskej Viedni a v Británii v londýnskej Queen's Hall (Beethovenov 4. klavírny koncert s dirigentom Hansom Richterom). Koncom 90. rokov 19. storočia sa po prvý raz predstavil americkému publiku v New Yorku.
Na základe pozvania Brahmsovho priateľa Josepha Joachima, pôsobil v rokoch 1905 až 1915 ako pedagóg na Vysokej hudobnej škole v Berlíne. V roku 1908 mu udelili profesorský titul. Do Budapešti sa vrátil v roku 1915 a bol aktívny nielen ako klavirista, dirigent, organizátor a pedagóg, ale aj výrazne podporoval skladateľov svojej generácie: Bélu Bartóka, Zoltána Kodálya a Lea Weinera. Od roku 1916 učil hru na klavíri na budapeštianskej Hudobnej akadémii, na ktorej bol na krátky čas po prvý raz v roku 1919 vymenovaný za riaditeľa. V októbri 1919 sa stal hlavným dirigentom Orchestra filharmonickej spoločnosti, pričom v tejto funkcii zotrval až do konca druhej svetovej vojny.
V rokoch 1921–1927 absolvoval každoročne umelecké turné v Spojených štátoch amerických (USA), v roku 1925 bol vymenovaný za šéfdirigenta newyorského Symfonického orchestra (The New York Symphony Orchestra). Od roku 1928 opäť vyučoval na Hudobnej akadémii v Budapešti. V roku 1931 sa stal hudobným riaditeľom Maďarského rozhlasu a od roku 1934 po druhý raz riaditeľom Hudobnej akadémie. Medzi jeho žiakov v tomto období patrili Géza Anda, Annie Fischer, Georges Cziffra, George Solti a Ľudovít Rajter.
Od roku 1939 čelil Ernő Dohnányi nacistickým protižidovským zákonom, ktoré odmietal uplatňovať. Na protest proti týmto zákonom sa v roku 1941 rozhodol rezignovať z funkcie riaditeľa budapeštianskej Hudobnej akadémie. Po skončení druhej svetovej vojny bol napriek mnohým svedectvám ním zachránených židovských hudobníkov a žiakov neprávom obviňovaný zo sympatií k fašizmu. Nakoľko nedokázal čeliť kampaniam proti jeho osobe, odišiel po nástupe komunistov k moci v roku 1948 najskôr do Argentíny, kde pôsobil na univerzite v Tucumáne, neskôr sa odsťahoval do USA, kde pôsobil ako skladateľ a klavírny virtuóz až do svojej smrti na Floridskej štátnej univerzite na Fakulte hudby v meste Tallahassee.
Dohnányi bol trikrát ženatý. S prvou manželkou Elisabeth (Elsou) Kunwald mal dcéru Gretu a syna Hansa, ktorý sa počas druhej svetovej vojny zúčastnil neúspešného atentátu na Adolfa Hitlera. V roku 1944 bol kvôli tomu internovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen a v apríli 1945 popravený.
Klavírny virtuóz a skladateľ, ktorý spolu so svojou treťou manželkou Ilonou získali americké štátne občianstvo v roku 1955, zomrel 9. februára 1960, počas realizácie svojich gramofónových nahrávok v New Yorku. Pod menom Ernst von Dohnányi je pochovaný na cintoríne Roselawn, v Tallahassee, na Floride v USA.
Repertoár klavírneho virtuóza tvorili menej známe diela Mozarta, Beethovena a Schuberta, pričom sa stal známy ako prvý novodobý klavírny virtuóz, ktorý sa intenzívne venoval interpretácii komornej hudby.
Maďarsko v roku 1990 udelilo Ernő Dohnányimu post mortem najvyššie štátne vyznamenanie – Kossuthovú cenu. Vo floridskom Tallahassee je po ňom pomenovaná koncertná sieň Dohnányi Recital Hall a zároveň sa na Floridskej štátnej univerzite od roku 2002 na jeho počesť každoročne koná Medzinárodný festival Ernsta von Dohnányiho (International Ernst von Dohnányi Festival).
Ernő (Ernest) Dohnányi sa narodil 27. júla 1877 v Prešporku v období Rakúsko-Uhorska, teda v súčasnej Bratislave.
Počas svojho života používal aj nemecký variant svojho mena Ernst von Dohnányi (jeho predkom bol v roku 1697 udelený šľachtický titul, pod týmto menom podpisoval svoje skladby).
Prvé lekcie hry na husle a klavíri absolvoval u svojho otca Fridricha Dohnányiho, matematika, fyzika, vynálezcu a pedagóga, hudobne vzdelaného violončelistu. Ďalšie hudobné vzdelanie si Ernő Dohnányi rozširoval u prešporského organistu Karla Forstnera z vtedajšej Katedrály svätého Martina.
Po maturite na prešporskom lýceu odišiel ako 17 ročný študovať na Hudobnú akadémiu v Budapešti (v súčasnosti Hudobná akadémia Franza Liszta v Maďarskej Budapešti), kde študoval u Hansa Koesslera kompozíciu a u Istvána Thomána hru na klavíri. Zásluhou uvedených pedagógov sa skontaktoval s nemeckým hudobným skladateľom Johannesom Brahmsom.
Po úspešnej premiére svojho Klavírneho kvinteta op. 1 v Budapešti 16. júna 1895, dostal Dohnányi list, že si Johannes Brahms praje, aby mu čím skôr prišiel dielo zahrať do Bad Ischlu, kúpeľného mesta v Hornom Rakúsku. Nakoľko nemal finančné prostriedky na cestu, poslal Brahmsovi namiesto toho rukopis Kvinteta. Brahms bol dielom taký nadšený, že sa neskôr v rozhovore s Koesslerom vyjadril: "Sám by som to nedokázal napísať lepšie."
Ernő Dohnányi vo veku devätnásť rokov absolvoval s výborným prospechom v júni 1897 školu a ako dvadsaťročný sa v roku 1897 etabloval klavírnymi koncertnými debutmi v nemeckom Berlíne, rakúskej Viedni a v Británii v londýnskej Queen's Hall (Beethovenov 4. klavírny koncert s dirigentom Hansom Richterom). Koncom 90. rokov 19. storočia sa po prvý raz predstavil americkému publiku v New Yorku.
Na základe pozvania Brahmsovho priateľa Josepha Joachima, pôsobil v rokoch 1905 až 1915 ako pedagóg na Vysokej hudobnej škole v Berlíne. V roku 1908 mu udelili profesorský titul. Do Budapešti sa vrátil v roku 1915 a bol aktívny nielen ako klavirista, dirigent, organizátor a pedagóg, ale aj výrazne podporoval skladateľov svojej generácie: Bélu Bartóka, Zoltána Kodálya a Lea Weinera. Od roku 1916 učil hru na klavíri na budapeštianskej Hudobnej akadémii, na ktorej bol na krátky čas po prvý raz v roku 1919 vymenovaný za riaditeľa. V októbri 1919 sa stal hlavným dirigentom Orchestra filharmonickej spoločnosti, pričom v tejto funkcii zotrval až do konca druhej svetovej vojny.
V rokoch 1921–1927 absolvoval každoročne umelecké turné v Spojených štátoch amerických (USA), v roku 1925 bol vymenovaný za šéfdirigenta newyorského Symfonického orchestra (The New York Symphony Orchestra). Od roku 1928 opäť vyučoval na Hudobnej akadémii v Budapešti. V roku 1931 sa stal hudobným riaditeľom Maďarského rozhlasu a od roku 1934 po druhý raz riaditeľom Hudobnej akadémie. Medzi jeho žiakov v tomto období patrili Géza Anda, Annie Fischer, Georges Cziffra, George Solti a Ľudovít Rajter.
Od roku 1939 čelil Ernő Dohnányi nacistickým protižidovským zákonom, ktoré odmietal uplatňovať. Na protest proti týmto zákonom sa v roku 1941 rozhodol rezignovať z funkcie riaditeľa budapeštianskej Hudobnej akadémie. Po skončení druhej svetovej vojny bol napriek mnohým svedectvám ním zachránených židovských hudobníkov a žiakov neprávom obviňovaný zo sympatií k fašizmu. Nakoľko nedokázal čeliť kampaniam proti jeho osobe, odišiel po nástupe komunistov k moci v roku 1948 najskôr do Argentíny, kde pôsobil na univerzite v Tucumáne, neskôr sa odsťahoval do USA, kde pôsobil ako skladateľ a klavírny virtuóz až do svojej smrti na Floridskej štátnej univerzite na Fakulte hudby v meste Tallahassee.
Dohnányi bol trikrát ženatý. S prvou manželkou Elisabeth (Elsou) Kunwald mal dcéru Gretu a syna Hansa, ktorý sa počas druhej svetovej vojny zúčastnil neúspešného atentátu na Adolfa Hitlera. V roku 1944 bol kvôli tomu internovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen a v apríli 1945 popravený.
Klavírny virtuóz a skladateľ, ktorý spolu so svojou treťou manželkou Ilonou získali americké štátne občianstvo v roku 1955, zomrel 9. februára 1960, počas realizácie svojich gramofónových nahrávok v New Yorku. Pod menom Ernst von Dohnányi je pochovaný na cintoríne Roselawn, v Tallahassee, na Floride v USA.
Repertoár klavírneho virtuóza tvorili menej známe diela Mozarta, Beethovena a Schuberta, pričom sa stal známy ako prvý novodobý klavírny virtuóz, ktorý sa intenzívne venoval interpretácii komornej hudby.
Maďarsko v roku 1990 udelilo Ernő Dohnányimu post mortem najvyššie štátne vyznamenanie – Kossuthovú cenu. Vo floridskom Tallahassee je po ňom pomenovaná koncertná sieň Dohnányi Recital Hall a zároveň sa na Floridskej štátnej univerzite od roku 2002 na jeho počesť každoročne koná Medzinárodný festival Ernsta von Dohnányiho (International Ernst von Dohnányi Festival).
