< sekcia Kultúra

Pred 270 rokmi sa narodil hudobný skladateľ Antonio Salieri

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Skromný a nadaný Talian si rýchlo získal sympatie Jozefa II.

Legnano/Bratislava 18. augusta (TASR) - Talianskeho skladateľa Antonia Salieriho vykreslil známy film Amadeus ako priemerného skladateľa, ktorý žiarlil na geniálneho Mozarta. Hoci sa táto legenda nezakladá na pravde, je mnohým známejšia, než Salieriho dielo. Antonio Salieri však patril medzi uznávaných hudobníkov a s Mozartom mali korektné vzťahy. Od narodenia skladateľa uplynie v utorok 18. augusta 270 rokov.

Antonio Salieri sa narodil 18. augusta 1750 v Legnane neďaleko Verony na severe Talianska. Pochádzal z rodiny bohatého obchodníka, od detstva ho zaujímala hudba. Jeho prvým učiteľom bol starší brat Francesco Antonio. Keď mal Salieri 13 rokov, prišiel o matku, o rok neskôr zomrel jeho otec. Krátky čas žil u staršieho brata, neskôr sa o jeho výchovu v Benátkach staral šľachtic Giovanni Mocenigo. V tom čase navštívil Benátky viedenský skladateľ a dvorný kapelník Florian Leopold Gassmann (1729–1774). Ani nie šestnásťročný Antonio Salieri ho natoľko zaujal, že sa Gassmann rozhodol vziať ho so sebou do Viedne na kráľovský dvor. Pricestovali tam 15. júna 1766 a Salieri prežil vo Viedni prakticky celý svoj život.

Salieri sa stal nielen žiakom Gassmanna, ale aj jeho osobným asistentom a zoznámil sa s množstvom viedenských umelcov. Medzi nimi bol aj rešpektovaný skladateľ Christoph Willibald Gluck. Skromný a nadaný Talian si rýchlo získal sympatie Jozefa II. Panovník totiž ovládal spev aj hru na niekoľkých hudobných nástrojoch a počas večerov pravidelne hrával s hudobníkmi, medzi ktorými nechýbal ani Gassmann. Netrvalo dlho a pozval na stretnutie aj Salieriho, ktorý ho očaril spevom i hrou na klavíri.

Salieriho práca asistenta obsahovala skladateľské úkony, ako boli aranžmány či inštrumentácie. Čoskoro však ani nie dvadsaťročný skladateľ preukázal svoj talent aj samostatnými dielami. Úspechom sa v roku 1770 stala jeho opera buffa (komická opera) Vzdelané dámy (Le donne letterate). Iba tri roky po premiére počas fašiangov vo viedenskom Burgtheatri bola uvedená aj v Prahe.

Nasledovala opera Láska nevinná (L'amore innocente) a hudobná dráma Armida (1771). Úspech skladateľovi priniesla komédia Benátsky trh (La fiera di Venezia), ktorá mala vo Viedni premiéru 29. januára 1772 a dočkala sa počas Salieriho života tridsiatich uvedení, a tiež opera Hostinská (La Locandiera) z roku 1773.

Len ako 24-ročný bol Salieri v roku 1774 vymenovaný za cisárskeho dvorného skladateľa. Skomponoval oratórium pre hudobnú spoločnosť Tonkünstler-Societät, ktorú založil Gassmann s úmyslom podporovať ženy a deti hudobníkov. Salieri bol v rokoch 1788-1795 jej predsedom a  do roku 1818 dirigoval jej koncerty. Spoločnosť patrí dodnes k najvýznamnejším hudobným inštitúciám Európy.

Premiérou Salieriho opery Spoznaná Európa (Europa riconosciuta) sa 3. augusta 1778 začala prevádzka legendárneho divadla La Scala v Miláne. Ďalšiu Salieriho operu Škola žiarlivcov (La scuola de' gelosi) uviedli v Európe vo viac než šesťdesiatich naštudovaniach. Medzitým sa Salieri oženil s Theresiou von Helferstorferovou, s ktorou mali osem detí.

V tom čase pôsobil vo Viedni Wolfgang Amadeus Mozart. Fámy o ich nevraživosti, ba dokonca o tom, že sa Salieri podieľal na Mozartovom predčasnom skone, sa nezakladajú na pravde. Tvrdenie, že Mozarta otrávili, šíril Mozartov životopisec, pražský profesor František Xaver Němeček. Domnienku, že bol vrahom Salieri, si osvojil Alexander Sergejevič Puškin a podľa jeho poémy zložil operu Nikolaj Rimskij-Korsakov. Salieriho žiarlivosť bola tiež témou diela londýnskeho dramatika Petra Shaffera (1979), podľa ktorého vznikol v roku 1984 ôsmimi Oscarmi ocenený film Amadeus českého režiséra Miloša Formana.

Ako uvádza Peter Hochel na portáli operaslovakia.sk, Salieri "netuší, že jeho meno, považované kedysi v celom hudobnom svete za značku úspechu, kvality a profesionality, bude pre celé ďalšie generácie v podstate len menom 'Mozartovho vraha', resp. zosobnením priemernosti, intrigánstva a závisti." Mozart mal v skutočnosti s Mozartom priateľský vzťah. Vo fonde českého Národného múzea sa dokonca podarilo nájsť spoločnú skladbu Mozarta a Salieriho.

V roku 1788 sa stal Salieri dvorným kapelníkom. Úmrtie panovníka Jozefa II. v roku 1790 však ukončilo obdobie hudobného rozkvetu vo Viedni. V 19. storočí sa Salieri venoval najmä komponovaniu inštrumentálnej hudby, ale tiež pedagogickej činnosti. K jeho žiakom patrili Ludwig van Beethoven, Johann Nepomuk Hummel, Franz Schubert, Franz Liszt, Carl Czerny, či Franz Xaver Mozart, syn W. A. Mozarta. Mnohých učil Salieri zadarmo ako prejav vďaky Gassmannovi, ktorý sa ho takisto ujal nezištne.

Vo vyššom veku sa zhoršoval jeho fyzický aj psychický stav. Depresia sa uňho rozvinula najmä v roku 1823, keď k nemu doľahli fámy o tom, že mal otráviť Mozarta. Antonio Salieri žil na sklonku života v sanatóriu. Zomrel 7. mája 1825. Bol rytierom Čestnej légie, členom Švédskej kráľovskej spoločnosti. Zložil okrem 40 opier množstvo duchovných aj inštrumentálnych skladieb.