Bratislava/Vyškov 5. augusta (TASR) – Slovenskí diváci si pamätajú Borisa Hybnera najmä vďaka postavám, ktoré stvárnil v obľúbených komédiách Jana Hřebejka Pelíšky či Pupendo. Účinkoval v množstve zábavných relácií a televíznych seriálov. Jeho domovom však boli divadelné dosky, na ktorých žal úspechy na českých aj zahraničných scénach.

Vo štvrtok 5. augusta uplynie 80 rokov od narodenia herca, míma, komika a pedagóga Borisa Hybnera.

Boris Hybner (vlastným menom Boris Hübner) sa narodil 5. augusta 1941 vo Vyškove na Morave. Jeho cesta k herectvu bola kľukatá. Po maturite nastúpil v chemickej továrni v severočeskom Litvínove, neskôr študoval na poľnohospodárskej škole, a tiež na pedagogickom inštitúte vo vtedajšom Gottwaldove (dnes Zlín).

Počas štúdia založil kabaret Reflektor. V roku 1964 nastúpil na dráhu profesionálneho míma v pražskom Divadle na zábradlí v skupine známeho umelca a zakladateľa československej školy pantomímy Ladislava Fialku. V roku 1966 založil Hybner s ďalším známym mímom Ctiborom Turbom skupinu Pantomima Alfreda Jarryho, s ktorou v tom istom roku zvíťazili na prvom festivale pantomímy v Litvínove. V súbore účinkoval do roku 1972.

V rokoch 1978 – 1996 pôsobil autorsky, herecky a režisérsky vo vlastnom súbore Gag. Ako sólista resp. ako hosť vystupoval vo vlastných pantomimických programoch (Cirkus Alfred, Revue Alhambra, Laterna magika, Městská divadla pražská, Divadlo na provázku v Brne, pražské Národní divadlo a ďalšie scény). Úspešná bola jeho hra Někdo to rád horror, z ktorej v roku 1984 vznikol aj televízny záznam.

V roku 1990 založil v Prahe divadlo Gag, ktoré fungovalo šesť sezón, s Viktorom Taušom v roku 1995 vytvoril produkčnú filmovú spoločnosť GagStones. Zahral si aj s uznávaným ruským klaunom Slavom Poluninom v slávnej Snowshow. Bol tiež učiteľom na pražskej Hudobnej a tanečnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe, kde viedol katedru nonverbálneho divadla.

Prvé skúsenosti pred kamerou Boris Hybner získal už v roku 1968 v slovenskom filme Údolie večných karaván. Modernú experimentálnu rozprávku, v ktorej nebol potrebný text, nakrútil režisér Miroslav Horňák. Nasledovali menšie úlohy v snímkach Panelstory aneb Jak se rodí sídliště režisérky Věry Chytilovej (1979), Straka v hrsti (Juraj Herz, 1983), či Jára Cimrman ležící, spící (Ladislav Smoljak, 1983). O rok neskôr sa Hybner objavil ako pacient psychiatrickej liečebne v ďalšom "cimrmanovskom" filme, v kriminálnej komédii Rozpuštěný, vypuštěný – opäť v réžii Ladislava Smoljaka.

V roku 1987 zažiaril Hybner ako hlavný protagonista svojrázneho televízneho seriálu Gagman, ktorý diváka zaviedol na začiatok 20. storočia, do obdobia, keď sa na striebornom plátne udomácnila nemá groteska. Šesťdielny seriál, ktorý režíroval Juraj Herz, získal ocenenie Bronzová ruža na filmovom festivale v švajčiarskom Montreaux. Vzišiel z divadelnej trilógie Zahrada jménem Hollywood, ktorá zaznamenala veľký úspech najmä v Holandsku.

V roku 1999 stvárnil Boris Hybner jedného z nápadníkov učiteľky Evy v kultovej komédii Jana Hřebejka Pelíšky. Po úlohe melancholického kabaretného umelca Hřebejk ponúkol Hybnerovi postavu pofidérneho úradníka poisťovne v ďalšej snímke Pupendo (2003). Divákom nepochybne utkvela v pamäti krčmová scénka, v ktorej Hybner rozpráva politický vtip o pásomniciach.

Z ďalších filmov, v ktorých sa Boris Hybner objavil, možno spomenúť Hřebejkovu komédiu U mě dobrý (2008), či snímku Probudím se včera (Miroslav Šmídmajer, 2012). Bol tiež autorom námetu k filmu Klauni, ktorý v roku 2013 nakrútil Viktor Tauš. Naposledy Hybner hral v roku 2016 v dráme režiséra Michala Kollára Červený kapitán.

Borisa Hybnera postihli dva srdcové infarkty, na následky ktorých zomrel 2. apríla 2016 vo veku 74 rokov.

V roku 2010 dostal Boris Hybner za celoživotnú tvorbu v odbore pantomímy divadelnú cenu Thálie. Jeho dcérou je známa herečka Vanda Hybnerová.