Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Stavba najväčšej československej vojnovej lode President Masaryk sa začala v roku 1929 v lodeniciach v Komárne.
Autor TASR
Bratislava/Komárno 18. októbra (TASR) – Aj vnútrozemská prvá Československá republika (ČSR) mala svoje vojnové námorníctvo. Jeho ouvertúrou sa stali námorné oddiely československých légií, ktoré vznikli v roku 1918 vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe a vo výzbroji mali parníky a ľadoborec. Vlajkovou loďou československého vojnového loďstva však bola hliadková loď President Masaryk. V pondelok 19. októbra uplynie 90 rokov, kedy bolo toto plavidlo spustené na vodu.
Stavba najväčšej československej vojnovej lode President Masaryk sa začala v roku 1929 v lodeniciach v Komárne. Jej vzorom boli rakúsko-uhorské hliadkové lode triedy Wels z prvej svetovej vojny. Na hladinu Dunaja spustili plavidlo 19. októbra 1930 pri príležitosti návštevy prvého prezidenta ČSR Tomáša G. Masaryka na Slovensku. Veliteľom lode sa stal kapitán Karel Pavala.
Po prvých cvičeniach sa však ukázali nedostatky v konštrukcii lode, a tak opäť putovala do lodeníc. Ministerstvo národnej obrany si ju prevzalo až 8. augusta 1932. Dĺžka plavidla bola 47,5 metra, šírka šesť metrov a ponor 1,1 metra. Dve turbíny poháňali loď rýchlosťou až 31 km/h a 46 členov posádky malo k dispozícii štyri kanóny s kalibrom 66 mm, štyri guľomety a desať mín. Do začatia druhej svetovej vojny sa zúčastňoval President Masaryk na rôznych vojenských cvičeniach.
Počas druhej svetovej vojny a rozdelení Československa zabavilo loď nacistické Nemecko a pod menom Bechelaren slúžila Dunajskej flotile (Donauflottille). Zúčastnila sa na operáciách proti juhoslovanským partizánom, ako aj pri ochrane plavidiel pred útokmi lietadiel a lodí Červenej armády. V apríli 1945 uskutočnila pri rakúskom Melku výpad proti sovietskym delovým člnom, z ktorých dva potopila. To bola jej posledná bojová akcia, pretože 11. mája 1945 sa posádka vzdala v Linzi americkej armáde.
Po vrátení lode Československu v roku 1947 sa dlhší čas diskutovalo o jej prezbrojení a o prípadnom opätovnom využití až nakoniec ministerstvo obrany od týchto plánov upustilo a President Masaryk zakotvil na niekoľko desaťročí v komárňanskom prístave. Tam slúžil trup lode až do roku 1978 ako pracovný pontón.
Keď sa v roku 1956 československá armáda zbavila lode s tým, že ju odovzdala civilnému sektoru, nemohli sa informácie o nej publikovať. Nosila totiž meno štátnika komunistickým režimom zaznávaného a navyše, počas druhej svetovej vojny s ňou bojovali námorníci fašistického Nemecka proti sovietskej armáde. Prvý článok o plavidle sa objavil na Slovensku až v roku 1978, kedy bol zároveň spečatený smutný osud lode.
A osud sa k najväčšej československej vojnovej lodi President Masaryk, niekdajšej pýche československého vojnového loďstva, zachoval skutočne macošsky. Plavidlo neskončilo, ako by sa dalo očakávať, ako vzácny múzejný exponát, ale smutnú bodku za jeho existenciou urobili zväzáci, ktorí ho v rámci Akcie Z (Zveľaďovanie) v roku 1978 zošrotovali.
Stavba najväčšej československej vojnovej lode President Masaryk sa začala v roku 1929 v lodeniciach v Komárne. Jej vzorom boli rakúsko-uhorské hliadkové lode triedy Wels z prvej svetovej vojny. Na hladinu Dunaja spustili plavidlo 19. októbra 1930 pri príležitosti návštevy prvého prezidenta ČSR Tomáša G. Masaryka na Slovensku. Veliteľom lode sa stal kapitán Karel Pavala.
Po prvých cvičeniach sa však ukázali nedostatky v konštrukcii lode, a tak opäť putovala do lodeníc. Ministerstvo národnej obrany si ju prevzalo až 8. augusta 1932. Dĺžka plavidla bola 47,5 metra, šírka šesť metrov a ponor 1,1 metra. Dve turbíny poháňali loď rýchlosťou až 31 km/h a 46 členov posádky malo k dispozícii štyri kanóny s kalibrom 66 mm, štyri guľomety a desať mín. Do začatia druhej svetovej vojny sa zúčastňoval President Masaryk na rôznych vojenských cvičeniach.
Počas druhej svetovej vojny a rozdelení Československa zabavilo loď nacistické Nemecko a pod menom Bechelaren slúžila Dunajskej flotile (Donauflottille). Zúčastnila sa na operáciách proti juhoslovanským partizánom, ako aj pri ochrane plavidiel pred útokmi lietadiel a lodí Červenej armády. V apríli 1945 uskutočnila pri rakúskom Melku výpad proti sovietskym delovým člnom, z ktorých dva potopila. To bola jej posledná bojová akcia, pretože 11. mája 1945 sa posádka vzdala v Linzi americkej armáde.
Po vrátení lode Československu v roku 1947 sa dlhší čas diskutovalo o jej prezbrojení a o prípadnom opätovnom využití až nakoniec ministerstvo obrany od týchto plánov upustilo a President Masaryk zakotvil na niekoľko desaťročí v komárňanskom prístave. Tam slúžil trup lode až do roku 1978 ako pracovný pontón.
Keď sa v roku 1956 československá armáda zbavila lode s tým, že ju odovzdala civilnému sektoru, nemohli sa informácie o nej publikovať. Nosila totiž meno štátnika komunistickým režimom zaznávaného a navyše, počas druhej svetovej vojny s ňou bojovali námorníci fašistického Nemecka proti sovietskej armáde. Prvý článok o plavidle sa objavil na Slovensku až v roku 1978, kedy bol zároveň spečatený smutný osud lode.
A osud sa k najväčšej československej vojnovej lodi President Masaryk, niekdajšej pýche československého vojnového loďstva, zachoval skutočne macošsky. Plavidlo neskončilo, ako by sa dalo očakávať, ako vzácny múzejný exponát, ale smutnú bodku za jeho existenciou urobili zväzáci, ktorí ho v rámci Akcie Z (Zveľaďovanie) v roku 1978 zošrotovali.
