FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Pre Kadára sa kľúčovým stalo stretnutie s Elmarom Klosom, ktorý bol o osem rokov starší a s ktorým od roku 1952 tvorili nerozlučnú dvojicu režisérov.
Autor TASR/TERAZ.sk
Budapešť/Bratislava 1. apríla (TASR/Teraz.sk) - Sto rokov uplynie v nedeľu 1. apríla od narodenia slovenského režiséra Jána Kadára. Spolu s Elmarom Klosom vytvorili niekoľko nezabudnuteľných filmov, najznámejší z nich, Obchod na korze, získal pre Čechov a Slovákov prvého Oscara.
Ján Kadár sa narodil 1. apríla 1918 v Budapešti, detstvo prežil v Rožňave. Po neúspešnom pokuse o štúdium práva v Prahe sa nakoniec v Bratislave v roku 1938 dostal na filmovú školu Karola Plicku. Išlo o Celoročný denný kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu, ktorý vznikol na oddelení fotografie bratislavskej Školy umeleckých remesiel. Okrem Kadára bol jeho žiakom aj výtvarník Viktor Kubal.
V Prahe začal Ján Kadár študovať na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (AMU), ale ani túto školu nedokončil. Pre svoj židovský pôvod sa počas druhej svetovej vojny ocitol v pracovnom tábore. Povojnové týždne a mesiace zachytil v dokumente Na troskách vyrastá život (1945), ktorý je jeho prvým filmovým dielom.
Ako asistent réžie spolupracoval v Prahe s režisérom Bořivojom Zemanom na filmovej adaptácii románu Mŕtvi medzi živými (1947) a scenáristicky na komédii Nevíte o bytě? (1947). V roku 1949 sa vrátil na Slovensko a vytvoril svoj celovečerný debut, komédiu Katka.
Pre Kadára sa kľúčovým stalo stretnutie s Elmarom Klosom, ktorý bol o osem rokov starší a s ktorým od roku 1952 tvorili nerozlučnú dvojicu režisérov.
Spolu nakrútili osem filmov. Prvým bola dráma Únos (1952), ďalšími obľúbená hudobná komédia Hudba z Marsu (1955), v ktorej si zahrali Josef Bek, Jaroslav Marvan a Oldřich Nový.
Po dráme Tam na konečné (1956) nasledovala odvážna satira Tři přání (1958). Pre svoju trefnosť a otvorenosť sa dočkala päťročného zákazu premietania.
Nasledovali vojnový film Smrt si říká Engelchen (1963) podľa knihy Ladislava Mňačka a politická dráma Obžalovaný (1964).
Až ďalší film, Obchod na korze nakrútený na motívy novely Ladislava Grosmana, vyniesol režisérsku dvojicu na špičku svetovej kinematografie. Sugestívny príbeh z obdobia vojnovej Slovenskej republiky sa nakrúcal v Sabinove a hlavnú úlohu v ňom stvárnil Jozef Kroner. Premiéru mal 9. septembra 1965 a priniesol svojim tvorcom Cenu akadémie, teda Oscara za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Dohromady získal až 17 zahraničných ocenení.
V roku 1968 udelili Jánovi Kadárovi titul Národný umelec, ktorý mu však neskôr odobrali. Krátko po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 Ján Kadár emigroval do USA. V roku 1969 vznikol posledný spoločný film režisérskej dvojice Kadár-Klos, Touha zvaná Anada (1969).
Od 70. rokov 20. storočia vytvoril Kadár ďalších päť filmov, ale už v americkej a kanadskej produkcii. Jeho snímka Lies My Father Told Me (Čo mi otec narozprával, 1975) bola ocenená Zlatým glóbusom v kategórii Najlepší zahraničný film.
Ján Kadár zomrel 1. júna 1979 v Los Angeles vo veku 61 rokov. Ako režisér priniesol do československého i svetového filmu mnoho podnetov a svojim experimentálnym prístupom k práci vytvoril trvalo hodnotné diela, ktoré si diváci radi pozrú aj v súčasnosti.
Ján Kadár sa narodil 1. apríla 1918 v Budapešti, detstvo prežil v Rožňave. Po neúspešnom pokuse o štúdium práva v Prahe sa nakoniec v Bratislave v roku 1938 dostal na filmovú školu Karola Plicku. Išlo o Celoročný denný kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu, ktorý vznikol na oddelení fotografie bratislavskej Školy umeleckých remesiel. Okrem Kadára bol jeho žiakom aj výtvarník Viktor Kubal.
V Prahe začal Ján Kadár študovať na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (AMU), ale ani túto školu nedokončil. Pre svoj židovský pôvod sa počas druhej svetovej vojny ocitol v pracovnom tábore. Povojnové týždne a mesiace zachytil v dokumente Na troskách vyrastá život (1945), ktorý je jeho prvým filmovým dielom.
Ako asistent réžie spolupracoval v Prahe s režisérom Bořivojom Zemanom na filmovej adaptácii románu Mŕtvi medzi živými (1947) a scenáristicky na komédii Nevíte o bytě? (1947). V roku 1949 sa vrátil na Slovensko a vytvoril svoj celovečerný debut, komédiu Katka.
Pre Kadára sa kľúčovým stalo stretnutie s Elmarom Klosom, ktorý bol o osem rokov starší a s ktorým od roku 1952 tvorili nerozlučnú dvojicu režisérov.
Spolu nakrútili osem filmov. Prvým bola dráma Únos (1952), ďalšími obľúbená hudobná komédia Hudba z Marsu (1955), v ktorej si zahrali Josef Bek, Jaroslav Marvan a Oldřich Nový.
Po dráme Tam na konečné (1956) nasledovala odvážna satira Tři přání (1958). Pre svoju trefnosť a otvorenosť sa dočkala päťročného zákazu premietania.
Nasledovali vojnový film Smrt si říká Engelchen (1963) podľa knihy Ladislava Mňačka a politická dráma Obžalovaný (1964).
Až ďalší film, Obchod na korze nakrútený na motívy novely Ladislava Grosmana, vyniesol režisérsku dvojicu na špičku svetovej kinematografie. Sugestívny príbeh z obdobia vojnovej Slovenskej republiky sa nakrúcal v Sabinove a hlavnú úlohu v ňom stvárnil Jozef Kroner. Premiéru mal 9. septembra 1965 a priniesol svojim tvorcom Cenu akadémie, teda Oscara za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Dohromady získal až 17 zahraničných ocenení.
V roku 1968 udelili Jánovi Kadárovi titul Národný umelec, ktorý mu však neskôr odobrali. Krátko po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 Ján Kadár emigroval do USA. V roku 1969 vznikol posledný spoločný film režisérskej dvojice Kadár-Klos, Touha zvaná Anada (1969).
Od 70. rokov 20. storočia vytvoril Kadár ďalších päť filmov, ale už v americkej a kanadskej produkcii. Jeho snímka Lies My Father Told Me (Čo mi otec narozprával, 1975) bola ocenená Zlatým glóbusom v kategórii Najlepší zahraničný film.
Ján Kadár zomrel 1. júna 1979 v Los Angeles vo veku 61 rokov. Ako režisér priniesol do československého i svetového filmu mnoho podnetov a svojim experimentálnym prístupom k práci vytvoril trvalo hodnotné diela, ktoré si diváci radi pozrú aj v súčasnosti.
