Londýn/Bratislava 18. januára (TASR) - Britský fotograf sir Cecil Walter Hardy Beaton bol portrétista, priekopník modernej fotografie. Pred jeho objektív sa okrem spoločenskej smotánky dostala aj britská kráľovská rodina. V nedeľu 18. januára uplynie od jeho úmrtia 35 rokov.



Beatona v roku 1920 najali ako fotografa pre časopisy Vanity Fair a Vogue, kde získal reputáciu pre unikátny spôsob aranžovania bizarných snímok s modelkami na neobyčajnom pozadí. Neskôr sa Beaton stal slávou ovenčeným kostýmovým dizajnérom pre divadelné pódiá i filmy.

Narodil sa v Londýne 14. januára 1904. V detstve fascinovaný fotografiami v časopisoch, fotografoval svoje dve sestry v štylizovaných polohách podľa snímok aj s príslušnými rekvizitami aparátom, ktorý dostal v jedenástich rokoch. Študoval v Harrowe a v Cambridge. Štúdiá nedokončil, ale uchvátil ho bohémsky život, do ktorého sa naplno vrhol a ktorý už neopustil. Chvíľu pracoval ako bankový úradník, z nudy v kancelárii však rýchlo zdupkal. Jeho osudom sa stala fotografia, ktorá ho dostala na piedestál svetového umenia. Okrem fotografovania tvoril aj ako kresliar, maliar, módny návrhár a scénograf.

Počas 14 rokov si prenajímal sídlo v anglickom Ashcombe. Jeho magickému čaru podľahol hneď ako ho v roku 1930 náhodne objavil s partiou priateľov počas výletu. Majiteľ mu sídlo prenajal za 50 libier ročne s tým, že Beaton zdevastované sídlo zrenovuje. Sídlo získalo očarujúcu podobu a v záhrade okolo budovy z červenej tehly sa konali slávne "garden party", kde Beaton svojich hostí v najlepších róbach ponúkal šampanským, recitovala sa tu poézia a o polnoci sa naboso behalo po pieskových dunách.

Už pred druhou svetovou vojnou portrétoval známe osobnosti britskej, francúzskej a americkej kultúry a politiky. Oficiálnym fotografom britského kráľovského dvora sa stal v roku 1937. Počas druhej svetovej vojny fotografoval na frontoch v Afrike, Indii a v Číne. Jeho snímky vplyvom na verejnú mienku údajne dopomohli k vstupu USA do vojny.

Po druhej svetovej vojne sa nevyhýbal ani výtvarnej fotografii. Pracoval pre popredné svetové divadlá v Londýne, New Yorku (USA) a v Paríži (Francúzsko). Navrhoval kostýmy pre viaceré filmy. Oscarov dostal za kostýmy pre filmy Gigi (1958) a My Fair Lady (1964).

Vyšlo mu viacero kníh - The Book of Beauty (Kniha krásy, 1930), Persona Grata (1953, s Kennethom Tynanom ) a It Gives Me Great Pleasure (Robí mi to potešenie, 1953). V 60. a 70. rokoch minulého storočia vydával série svojich diárov, ktoré dokumentovali jeho vzťahy s členmi kráľovskej rodiny a inými celebritami.

V roku 1972 ho britská kráľovná Alžbeta II. povýšila do šľachtického stavu. V roku 1974 postihla slávneho umelca srdcová príhoda, po ktorej zostal čiastočne paralyzovaný. Aj keď sa dokázal vzchopiť a naučil sa narábať s fotoaparátom ľavou rukou, neubránil sa obavám o svoju budúcnosť a aby sa finančne zabezpečil, predal svoju pozostalosť aukčnej spoločnosti Sotheby v Londýne.

Štyri dni po 76. narodeninách 18. januára 1980 podľahol Beaton infarktu na svojom panstve Broadchalke v Salisbury v Anglicku.