Quantcast
< sekcia Kultúra

R. VANO: Ja chodím na Dušičky na svoj hrob v Prahe

Svetovo uznávaný fotograf Robert Vano Foto: Martina Hýllova, Darian

Pôvodom slovenský módny fotograf, ktorému stáli pred objektívom nielen topmodelky, ale aj Václav Havel, Lucie Bílá či Iva Janžurová, prišiel na svet v Nových Zámkoch v roku 1948.

Bratislava 1. novembra (TASR) - Svetovo uznávaný fotograf Robert Vano nedávno podporil v Bratislave svojou účasťou Filmový festival inakosti. Pozvanie naň prijal, pretože je podľa vlastných slov tiež iný. Podujatie pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych ľudí, ich rodiny a priateľov nielen otvoril. S jeho návštevníkmi tiež otvorene komunikoval počas soirée, na ktorom bezprostredne priblížil svoj životný príbeh emigranta, uznávaného fotografa, homosexuála.

Súčasťou programu bol aj dokument Trinásta komnata Roberta Vana, v ktorom síce umelec ochotne rozprával o sebe, ale ako priznal v rozhovore pre TASR, predsa mal pri nakrúcaní problém s niektorými pasážami. Napríklad mu prekážalo, že mal detailne rozprávať o svojom úteku z Československa. Vano ako 19-ročný emigroval cez bývalú Juhosláviu do Talianska, potom do USA. "Zlé bolo aj to, že som sa musel vrátiť do môjho rodného mesta. Nechcel som to. Nemám tam prečo chodiť, už mi tam nikto nežije," povedal fotograf módnych editoriálov, portrétov, ale aj tulipánov a aktov. Pre jeho tvorbu sa stali typické mužské akty, fotografoval aj top modelky Cindy Crawford, Adrianu Sklenaříkovú a ďalšie hviezdy šoubiznisu.

Pôvodom slovenský módny fotograf, ktorému stáli pred objektívom nielen topmodelky, ale aj Václav Havel, Lucie Bílá či Iva Janžurová, prišiel na svet v Nových Zámkoch v roku 1948. Robert Vano si chcel rodisko zachovať v mysli také, aké si ho pamätal z čias šťastného detstva. "Mne to krásne zostalo v pamäti, tak ako to bolo a nevedel som čo ma čaká, nechcel som, aby to bolo iné," poznamenal umelec, ktorý sa napokon predsa nechal režisérkou dokumentárneho filmu prehovoriť. Vrátil sa na miesta krásne v mladosti a starý obraz rodného mesta sa mu prekryl s jeho novou podobou. "Bolo to hrozné, pretože tam nič nebolo, len barokový kostol tam stál. Bol celý vybielený, všetko sa odtiaľ pokradlo, a možno že je to v múzeu, neviem, ale nič tam nezostalo. A tento nový obraz, čo som nechcel, zostal vo mne."

Vano sa v roku 1990 vrátil z emigrácie. Domov však nenašiel na Slovensku, ale v Prahe. Miesta, kde sa narodil, nemieni navštíviť ani v čase dušičkovom a nezasvieti sviečku na mieste posledného odpočinku milovanej mamy. "S mamou sa rozprávam vždy, každý deň. Ja chodím na Dušičky na svoj hrob v Prahe, pretože mi pani venovala krásnu hrobku na Olšanských cintorínoch. Povedala, že ma videla v televízii a že ma má rada, že nikoho nemám," prekvapivo zareagoval fotograf. Ďalej prezradil, že ho vzácna darkyňa presvedčila, aby sa nedal pochovať v rodných Nových Zámkoch, lebo by tam za ním nikto neprišiel. "Takto budem medzi slávnymi ľuďmi a chodím na svoj hrob," uzavrel s úsmevom.