Tulln/Bratislava 12. júna (TASR) – Rakúsky expresionistický výtvarník Egon Schiele sa narodil 12. júna pred 125 rokmi.

Jeho dielo sa už v čase svojho vzniku vymykalo predstavám dobrého vkusu súčasníkov. Odmietol dekoratívnosť viedenskej secesie, do protikladu k nej postavil realitu života, telesnosť a ľudské gesto. A to mu už v mladom veku prinieslo obrovskú popularitu.

Egon Schiele sa narodil 12. júna 1890 v rakúskom Tullne neďaleko Viedne v rodine prednostu stanice Adolfa Schieleho. Jeho matka Marie, rodená Soukupová, pochádzala z Českého Krumlova. Ako študent lýcea v Klosterneuburgu na seba rýchlo upútal pozornosť učiteľa kreslenia a následne sa pred ním otvoril svet umenia. Fascinovaný Schiele sa rozhodol venovať výtvarnej tvorbe. Svoj talent ďalej rozvíjal na prestížnej Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Od roku 1906 navštevoval všeobecnú maliarsku triedu profesora Christiana Griepenkerla, konzervatívneho majstra historického a portrétového maliarstva. Mladého Schieleho však okúzlili skôr práce Gustava Klimta a ďalších tvorcov reprezentujúcich viedenskú secesiu. Keď v roku 1909 opúšťal akadémiu, tešil sa z veľkého uznania zo strany obdivovaného Klimta, vďaka ktorému sa diela takmer 19-ročného umelca dostali na medzinárodnú expozíciu Kuntschau. Mal dokonca tú česť, že jeho výtvory susedili s obrazmi Edvarda Muncha, Pierra Bonnarda, Oskara Kokoschku, Vincenta van Gogha či Paula Gauguina.

Svoj vlastný umelecký štýl našiel Egon Schiele o čosi neskôr a následne s ďalšími maliarmi založil neformálne združenie Nová umelecká skupina (Neukunstgruppe). Členovia zoskupenia dávali najavo svoj nesúhlas s konzervatívnymi tradíciami rakúskeho výtvarného umenia. Usporiadali niekoľko úspešných výstav a Schiele si už vo veku 20 rokov vydobyl umeleckú nezávislosť. V roku 1911 výtvarník opustil Viedeň spoločne s partnerkou, modelkou Valériou Walli Neuzilovou a usadil sa v rodisku svojej matky, v Českom Krumlove. Divoké spolužitie dvojice a odvážne akty mladých dievčat, ktoré Schiele maľoval, však u obyvateľov malého mestečka vyvolali odpor. Maliar teda z Čiech odišiel do Neulengbachu pri Viedni. Ani tu však neboli nadšení jeho kontroverznou tvorbou a v roku 1912 ho obvinili z narušenia mravného vývoja mladistvých. Putoval na 24 dní do väzenia a jeden z jeho obrazov verejne spálili.

Po rozchode s Walli si Schiele v roku 1915 zobral za manželku Edith Harmsovú a dostal povolávací lístok do armády. Neposlali ho však na front, vojenskú službu si odslúžil vo Viedni, najskôr na armádnom štábe, potom vo Vojenskom historickom múzeu. Ohromný úspech zaznamenal na 49. výstave Viedenskej secesie v roku 1918, venovanej práve mladým začínajúcim výtvarníkom. V tom čase sa po Európe začal šíriť agresívny smrtiaci vírus "španielskej chrípky". Choroba postihla i vtedy 28-ročného maliara, ktorý jej podľahol 31. októbra 1918, tri dni po tom, ako navždy odišla jeho tehotná manželka Edith.

Napriek predčasnému odchodu zanechal Egon Schiele po sebe úctyhodné dielo. Počas niekoľkých rokov vytvoril približne 250 obrazov a 2000 kresieb. V jeho tvorbe prevládajú expresívne stvárnené mestá a krajiny, vizionárske kompozície s témou smrti, erotické akty, symbolické portréty a autoportréty. Schieleho obrazy upútajú svojou jednoduchosťou, ostrými výraznými ťahmi tenkým štetcom, prípadne ceruzkou. Jeho diela sú svetoznáme a na medzinárodných aukciách sa predávajú za najvyššie ceny. Najväčšiu zbierku Schieleho prác vlastní Leopoldovo múzeum vo Viedni, menšia časť sa nachádza vo viedenskej Albertine a v súkromnej galérii Egon Schiele Art Centrum v Českom Krumlove.