Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 18. jún 2024Meniny má Meniny má Vratislav
< sekcia Kultúra

Režisér David Cronenberg, ktorého preslávil horor Mucha, má 80 rokov

Režisér David Cronenberg. Foto: TASR/AP

Prvé veľké uznanie mu priniesol film Rabid (1977), ktorý s rozpočtom 500.000 dolárov zarobil viac ako 7 miliónov dolárov.

Toronto/Bratislava 15. marca (TASR) – Je majstrom spochybňovania hraníc medzi organickým a mechanickým telom, realitou a neskutočnom. Využíva na to prvky hororu a sci-fi, ktorými predstavuje divákovi skúmanie znepokojujúcich križovatiek medzi živým telom, technológiami a podvedomou túžbou.

V stredu 15. marca má 80 rokov David Cronenberg, kanadský filmový režisér, scenárista a príležitostný herec, ktorého preslávili také kultové snímky ako Mucha, Videodrome, eXistenZ či Dejiny násilia.

David Paul Cronenberg sa narodil 15. marca 1943 v Toronte. V roku 1967 vyštudoval v rodnom meste Univerzitu s bakalárskym titulom z angličtiny. Už ako študenta ho zaujala filmová tvorba a v rokoch 1966 - 1970 vytvoril niekoľko experimentálnych filmov. Najskôr natáčal na 35-milimetrový film, keď vznikli snímky ako Stereo (1969) či Zločiny budúcnosti (1970). Ich témy boli predzvesťou celej jeho ďalšej tvorby.

Po ukončení spolupráce s kanadskou televíziou natočil svoj prvý komerčný nízkorozpočtový hororový film Červy (1975) o umelo upravenom parazitovi, ktorý premieňa obyvateľov bytového komplexu na sexuálnych predátorov. Už vtedy dokázal, že ho fascinuje telo, respektíve jeho deformácia spôsobená vonkajšími vplyvmi a konkrétne v tomto snímku parazitmi.

Prvé veľké uznanie mu priniesol film Rabid (1977), ktorý s rozpočtom 500.000 dolárov zarobil viac ako 7 miliónov dolárov. Vďaka nemu sa Cronenberg stal jedným z najúspešnejších kanadských režisérov. Snímok sa tentoraz venoval motívu vírusu, ktorý obeti dopravnej nehody zanechal upírske sklony.

David Cronenberg natočil v roku 1983 snímok Videodrome, ktorý mu vyniesol titul kultového režiséra hororových tém. Film predstavuje unikátny pohľad na stav spoločnosti vizuálnej elektronickej kultúry. V istom zmysle sa stal proroctvom budúcnosti, keď predpovedal fenomén prienikov médií do života, virtuálnu realitu a nepretržité monitorovanie.

Krvavý hororový remake filmu Mucha (1986), pôvodne natočený v roku 1958, bol hodnotený lepšie ako samotný originál a stal sa kasovým trhákom. Vedec sa v ňom postupne premieňa na muchu, s ktorou sa mu zmiešala pri teleportovaní DNA. Film prinášal scény napätia, úzkosti a gradoval svojim príbehom až do samotného konca.

S romantickou drámou M. Butterfly (1993) v hlavnej úlohe s Jeremym Ironsom režisér tak trochu vybočil zo svojho hlavného žánru. Film sa odohráva v Pekingu v 60. rokoch a spochybňuje predstavy o kultúrnej a rodovej identite. Ide o zvláštny príbeh lásky medzi francúzskym diplomatom a čínskou opernou divou v období kultúrnej revolúcie v Číne. Ďalšie väčšie uznanie sa dostalo režisérovi vďaka snímku eXistenZ (1999). Cronenberg v ňom rozširuje a pokračuje v motíve silnej vnútornej paranoji, spôsobenej nemožnosti rozlíšiť pravdu od klamstva.

S príchodom 21. storočia v značnej miere upustil od svojho raného zamerania na "telesný horor", aj keď sa naďalej zaujíma o psychologické a behaviorálne extrémy. Dokazuje to aj napínavá dráma Dejiny násilia (2005), ktorá sa radí k jeho najlepším dielam. Medzi ďalšie Cronenbergove snímky patria napríklad Prísľuby z Východu (2007), Cosmopolis (2012) či Zločiny budúcnosti (2022).

David Cronenberg získal viacero prestížnych nominácii a ocenení. Často býva vyzdvihovaný ako jeden z najvýznamnejších a najvplyvnejších režisérov súčasnosti, ktorý si svojimi filmami získal obdiv kritiky aj divákov. V roku 1999 predsedal porote na Filmovom festivale v Cannes a v roku 2006 mu bola rovnako v Cannes udelená cena za celoživotný prínos filmu - Carrosse d'Or. Na 75. benátskom filmovom festivale dostal v roku 2018 prestížne ocenenie Čestný Zlatý lev za prínos do svetovej kinematografie.