Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 11. máj 2024Meniny má Blažena
< sekcia Kultúra

Režisér a herec Jozef Režucha zomrel pred 20 rokmi

Ilustračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Vyštudovaný herec, ktorý sa uplatnil vo väčšej miere ako režisér, sa narodil 13. marca 1929.

Trnava/Bratislava 15. júla (TASR) - Režisér a herec Jozef Režucha zomrel v rodnej Trnave pred 20 rokmi 15. júla 1995.

Vyštudovaný herec, ktorý sa uplatnil vo väčšej miere ako režisér, sa narodil 13. marca 1929. Svoje rodné mesto nikdy neopustil, hoci pracovne bol spätý s Bratislavou a neodcudzil sa ani tamojšiemu trnavskému nárečiu.

V mladosti veľa športoval, ale bavilo ho aj divadlo. Od detstva ochotníčil, na amatérskych scénach sa uplatnil ako herec aj režisér. Bol veselej povahy, vedel vynikajúco imitovať hercov, športových komentátorov, ale aj vtedajších politikov a ako spoločenský človek tým rád zabával spoločnosť.

Absolvoval štúdium herectva na Konzervatóriu v Bratislave a v roku 1950 nastúpil ako reportér do Československého rozhlasu v Bratislave. Od polovice 50. rokov 20. storočia sa venoval réžii filmov, najskôr ako asistent réžie. Kým sa stal samostatným režisérom, prešiel funkciami pomocného režiséra a druhého režiséra, ale pracoval aj ako asistent scény. Zahral si epizódne postavy vo viacerých filmoch - Drevená dedina (1954), Štvorylka (1955), Partyzánská stezka (1959), Pieseň o sivom holubovi (1961), Výlet po Dunaji (1962), Námestie svätej Alžbety (1965), Živý bič (1966).

Nadobudnuté tvorivé i remeselné skúsenosti využil vo svojom režisérskom debute v roku 1970. Bol ním film pre deti Zločin slečny Bacilpýšky, v dnešnom poňatí fantasy príbeh o tom, ako sa hračky spoja a zachránia pred zlom štvorročné dieťa zabudnuté rodičmi v škôlke. Režucha sa podieľal aj na scenári tohto poetického príbehu.

Jeho najznámejším filmom je snímka Dosť dobrí chlapci (1971), ktorý v roku 1972 získal významné ocenenie – Hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch. Režisérsky sa podieľal na snímkach Tie malé výlety (1972) a Deň slnovratu (1973). Odkaz Slovenského národného povstania (SNP) sa odrazil v jeho filmoch Život na úteku (1975) a Choď a nelúč sa (1979). Vojnový príbeh Ešte sa nevraciam (1975) nakrútil pre Československú televíziu. Komédia Pozor, ide Jozefína (1976) si vzala na paškál dedinských fuškárov.

Jeho posledným režisérskym počinom je film Prerušená hra (1979), v ňom sa vrátil k tradičnej téme - detstvu.

Po ukončení tvorivého obdobia prispieval do humoristického časopisu Roháč a písal aj do regionálneho periodika Trnavský hlas.

Zomrel v rodnej Trnave 15. júla 1995 vo veku 66 rokov.